16.06.2020 21:54:46

SKICA



Len tak sa motám po internete, bezcieľne, nazerám tam i tam, v hlave mi hmýria všelijaké myšlienky. Žiadnu nedokončím, lebo nestihnem, keďže skôr, než by nadobudla nejakú zmysluplnosť, padne mi do oka niečo iné... A tak som sa odmotala až na nejaké maďarské stránky a našla som tam zmienky 
o našom meste z minulých storočí od akýchsi uhorských a maďarských autorov miestopisov. Pozbierala som z nich pár niežeby mi dovtedy neznámych 
údajov a len tak, z plezíru, som si sem načarbala skicu miesta po mojich predkoch, už dávno obsadeného cudzími kolonistami. Občas pri rôznych príležitostiach 
formálne oslavujú významné udalosti mesta 
(i keď pre svet a ani  pre nich naozaj až tak významné nie sú)  
a vzdávajú hold tunajším mŕtvym dejateľom, hrdinom či obetiam... Hoci 
neviem presne, čo si myslia, že majú 
s nimi spoločného. Ja viem čo mám, 
a to s tými od samých počiatkov: 

DNA
    



O histórii ….. z čias kráľov z rodu Arpádovcov nevieme nič konkrétne. V roku 1243 venoval kráľ Belo panstvo Boršovcov Bebekovi, v darovacej listine sa spomína aj hrad …. a panstvo sa nazýva v tom čase terra Martini. Do tohto panstva mali patriť aj 2 osady na mieste budúceho mestečka.... .Isté je, že územie patrilo v roku 1427 majiteľovi spomínaného hradu situovaného južne od nich. V roku 1440 hrad na sever od osád obsadili Jiskrovi husiti. Pred husitmi, až do českého osídlenia, boli obyvatelia osád nemeckí baníci a hutníci. Keď boli husiti, ktorí ovládali hrad na severe porazení, toto územie sa dostalo do jeho správy. V ústnej tradícii obyvateľov sa dlho spomínalo meno kráľa Mateja Korvína, ktorý porazil husitské vojská. 

Bolo to jedno z uhorských centier výroby železa na “Vysočine”, v roku 1556 tam pracovalo 8 železiarní. V horách sa nachádzali kryštály. V roku 1557 bol udelený železiarskym osadníkom medzi dvoma riekami štatút mesta. V tom roku mesto vylúpili a spálili Turci. Do roku 1690 potom platilo Turkom dane. Nemeckí osadníci sa v 17.-18. storočí po devastácii a následnom prílive slovenského osídlenia poslovenčili. 

V roku 1690 v mestečku bývalo iba 33 rodín, z toho 20 železiarskych (aj moja) a 13 roľníckych. V tom čase sa formovali jeho prvé cechy: v roku 1694 bol založený čižmársky a v roku 1697 založili cech mlynári. Okrem toho sa tu pestoval ľan a tkalo sa plátno. Mesto zasiahli protihabsburské povstania aj revolúcia 1848. Bolo jedným z centier snáh o národnú emancipáciu. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní sa začalo pomaďarčovať.

Po I. svetovej vojne za Maďarskej republiky RAD tu légie bojovali proti Červenej armáde Bélu Kuna, za II. svetovej vojny sa mesto ocitlo na povstaleckom území. Po potlačení povstania a obsadení Nemcami sa v okolitých horách pohybovali partizánske skupiny.



   

V roku 1880, z 1897 obyvateľov, bolo 204 maďarských a 1569 slovenských

V roku 1890 z 1817 obyvateľov bolo 299 maďarských 1474 slovenských

V roku 1900 z 1812 844 bolo hovoriacich maďarsky a 933 slovensky

V roku 1910 z 1925: obyvateľov 1 000 maďarských a 884 slovenských domorodcov

V roku 1921 z celkového počtu 1663 obyvateľov bolo 240 Maďarov a 1294 Českoslovákov

( Maďarov čiastočne vysťahovali do Maďarska)

V roku 1930 bolo z celkového počtu 1 691 obyvateľov 119 Maďarov a 1 415 Čechoslovákov



    

    

    













11.04.2020 10:27:35

KEĎ ODCHÁDZA TEREZA SPENCEROVÁ, SLZY V OČIACH MÁM




Napadla mi táto prastará pesnička, na ktorú si už asi málokto spomenie. Keď odchádzal Marián Varga, ktorý je jej autorom, mala som naozaj slzy v očiach, pretože bol pre moju generáciu symbolom toho, po čom sme - aspoň niektorí - túžili najviac v dobách, v ktorých sme dospievali: po slobode. Nie po slobode môcť si lietať do tých všelijakých exotických dovolenkových destinácií, nakupovať v značkových obchodoch v európskych centrách, len po takej obyčajnej slobode myslieť po svojom a môcť sa o svoje myšlienky podeliť, vymieňať si ich, konfrontovať s inými a posunúť sa bližšie k pravde. V rádiu, televízii, novinách odpovede na naše otázky neboli dostupné a v tých knižniciach len čiastočne. Aspoň sme mohli čítať kvalitnú beletriu  už často dávno mŕtvych autorov a vďaka nášmu ministrovi Válekovi i niektorých novších... A aj to bol celkom dobrý zdroj poznania rôznych náhľadov na svet a názorov na jeho usporiadanie. Ktovie, nakoľko sú sčítaní tí dnešní mladí novinári, ktorí komentujú spoločenské dianie a pomery vo svete a u nás dnes. Povedala by som, že ak by boli sčítaní dostatočne, okrem toho, že by dokázali samostatne myslieť, mali by aj morálne zábrany, aspoň časť z nich, vykonávať svoje zamestnanie v nesúlade so svojím svedomím. Teda, inak povedané, mali by i to svedomie. Čo si myslím, že nemajú, lebo sa nemali kde dočítať, čo je mravné, a čo je už ďaleko za hranicami morálky. A nevedia ani pravopis, neovládajú gramatiku, štylistiku, majú často hroznú slovnú zásobu, nepoznajú ani bežnú frazeológiu, a tak namiesto zametania "pochovávajú" pod koberce pravdu, ktorá sa nehodí ich donorom. A tí, ktorí nie sú ochotní podriadiť sa, tak ako to poznáme z minulého režimu, sú vyhadzovaní z oficiálnych médií, ktorým sa už pejoratívne hovorí mainstream, ohováraní v bulvárnych plátkoch, všemožne znemožňovaní, ostrakizovaní...

Terezu Spencerovú som prvý raz zaregistrovala v akomsi televíznom dokumente, ktorý ma zaujal asi aj vďaka jej nezvyčajnému životnému príbehu. Jej knižku "Jsem tranďák!" si určite kúpim, ak sa bude dať niekde dostať. Ten dokument bol aj o tom, ale nielen o tom. Zaujala ma jej osobnosť. Potom dlho nič, až po ukrajinskú krízu. To už som jej články v Literárkach a Parlamentných listoch a jej videá na you tube vyhľadávala cielene. Až teraz, po jej smrti, som sa dozvedela, že ju vyhodili aj z Primy a že v posledných dňoch svojho života riešila existenčné otázky. Čo mohlo k jej srdcovému zlyhaniu prispieť. Je mi to ľúto. Už je len málo takých, ktorým by som uverila, že tomu, čo napíšu, aj rozumejú a veria. 

Prajem všetkým tým propagandistickým médiám, aby dopadli ako tie povinne odoberané noviny z minuláča, ktoré naši starí rodičia rezali na štvorčeky a používali v drevených záchodoch...

19.03.2020 16:34:34

FILM "SVIŇA"

(Tento článok som začala písať v deň, keď ten film mal v kinách premiéru , ale dokončila som ho až dnes... Keby nebol núdzový stav kvôli koronavírovej pandémii a nenudila by som sa, asi by zapadol prachom.)

Viem, že existuje akýsi Arpád Šoltés. Pravdepodobne pri písaní priezviska používa maďarský pravopis, ale mne sa nechce zakaždým špekulovať, či sa v maďarčine vyslovované “š” píše ako “s”, alebo ako “sz”. Mimochodom, myslím si, že na Slovensku by sa mali písať mená slovenských občanov tak, ako sa po slovensky vyslovujú. Zaujímalo by ma, ako sa píšu v Maďarsku slovenské mená pomaďarčených Slovákov s “č”, “š” či “ď”...


(více)

08.03.2020 19:47:29

POSLEDNÉ ZIMNÉ OBRÁZKY

... a teším sa na tie jarné


03.02.2020 09:53:16

RECEPT NA ŠŤASTIE

les
(více)

25.01.2020 15:01:03

PRVÉ OBRÁZKY V TOMTO ROKU

namiesto slov

19.12.2019 18:20:59

POSLEDNÉ OBRÁZKY V TOMTO ROKU

Ten rok bol celkom fajn. Nejaké, už v spätnom pohľade len malé katastrofy, ale inak to ušlo. A ušlo to rýchlo. Písať sa mi nechce a nejako teraz ani nestíham. Niežeby nebolo o čom. Je a bude. Ale ešte nie. Lebo na svete i tento rok bolo aj krásne.:-)


30.08.2019 22:06:34

STARÝ FILM



...


Čas je autobus do školy,

tma na zastávke, mráz za nechtami,

slimačie tempo do kopca

a bledé ráno medzi stromami.


Prebleskuje snom -

mihajúce sa momentky na celuloidovom páse

sa z času na čas

uprostred lesa roztečú

po špinavom skle

a vzápätí

náhle

trafí do okna

prvý lúč slnka.


A potom to už ide rýchlo

z kopca.


Popri holých bielych skalách

drsných planín

ošarpaným mestečkom

až na konečnú...




26.08.2019 23:54:12

KONIEC PRÁZDNIN


(více)

06.08.2019 00:25:38

BEZ NADPISU

U nás ešte stále funguje miestny rozhlas ako za „socializmu“. 

(více)

03.08.2019 07:32:38

LABUTIA PIESEŇ

A je to tu: mám znova trochu chuť písať. Inšpirácia prišla zrejme po prečítaní knižky dvoch noviel Egona Bondyho, „Agónie. Epizóda“. Je to taká jeho labutia pieseň z našej metropoly. 

(více)

13.04.2019 12:24:18

INTER ARMA


KRAJINKA

Zanedbávam Ťa, môj milý občasníček, moja dutá vŕba, zanedbávam! Venujem sa namiesto duše telu. Denne chodím plávať, snažím sa dostať do nôh pár kilometrov a mám tu rozložené nejaké to náčinie na posilňovanie a power jógu. I keď to posledné je naozaj len v plienkach, keďže pri náročnejších cvikoch mi hrozí smrteľný úraz.
(více)

02.03.2019 11:02:15

ANI MNE SA DNES NIČ NECHCE


Nie že by som bola fanúšik slovenského popu, ale táto pesnička ma dnes vystihuje.

Už od skorého rána špekulujem, ako sa vyhnúť večernému "stretku na pive"... Jednak mi okrem horúcich letných dní pivo nechutí, a jednak už to začína byť dosť veľký stereotyp. V tej dá sa povedať pivárni, kam chodievame, keď je tu na tých pár dní cca v dvojtýždňových intervaloch ten môj spolužiak z našej metropoly (plní si povinnosti voči mame, ktorú už museli umiestniť do miestneho penziónu pre dôchodcov) je okrem toho, že to pivo teraz nemusím, cez víkend plno, hluk a nafajčené...Témy a monológy (nie moje) sa tiež dosť opakujú.

(více)

01.01.2019 01:16:18

O NIČOM

Dávno som nenapísala ani riadok, a ani nemám chuť. Ale čítam z času na čas blog jedného môjho dávneho virtuálneho známeho a keďže on je z tých, ktorí si chránia svoj pustý ostrov pred votrelcami, snažia sa, aby nebol zakreslený na mapách. I keď občas vysielajú dymové signály, ako keby predsa len nechceli byť až tak "mimo"...

Ja ich obavy z cudzincov rešpektujem a plávam iba okolo. 

Už utíchajú novoročné ohňostroje. Nad čím tí ľudia tak hlasno jasajú, neviem. Zrejme nad blížiacou sa krízou, ktorá ich v nasledujúcom roku zbaví ilúzií?!

Život je o ich rozplývaní... Čo ostane, je holá, veľmi, veľmi jednoduchá pravda o zmysle existencie. Alebo nezmysle.

Ale napriek tomu nič iné nemáme. Len ten život! Jeden jediný. Ten tu a teraz. Je to ako na chvíľu môcť otvoriť oči a zbadať to krásne naokolo. Ráno zažínajúcu sa oranžovoružovú oblohu nad temnými vrchmi, belasé dopoludnie zaliate slnkom, hmlistý podvečer, veľký žltý mesiac popreškrtávaný stromami na hrebeni hory. Hviezdy plávajúce po nočnej modrej za belostnými oblakmi. Predlžujúce sa dni, prvé závany jari...

Okrem toho nie je nič.

04.07.2018 00:15:22

EŠTE SA HRÁM S OBRÁZKAMI


...ako keby som nemala inú robotu.;-) 

Popravde, inokedy ani veľmi nemám, ale zajtra, vlastne už dnes, je v tomto smere výnimočný deň. 

Vždy to tak bolo, že keď sa mi do niečoho nechcelo, robila som všetko možné iné... a to "nutné", povinnosti,  potom na poslednú chvíľu. V strese. Lenže potom podám najlepší výkon.:-)

Dnes to je Ján Kostra (* 04.12.1910 Turčianska Štiavnička - † 05.11.1975 Bratislava). Nie tá jeho populárna Ave Eva. Mne toho, koniec-koncov, nejaká ľúbostná lyrika nikdy veľa nehovorila. Pri hre s mojimi fotkami (posadnutosť, ktorá má opäť drží už pár rokov, namiesto hríbov zbierať obrázky) som si spomenula na jeho pozdné básne. Tie sú krásne... Krásne zrozumiteľné. Otrepane sa tomu hovorí, že sa mi dotýkajú duše...


30.06.2018 18:09:15

DNES JE NA MOJEJ VLNE LACO NOVOMESKÝ

ktorého obrazy z výletu sa mi hodia k mojim obrázkom...


Laco Novomeský (1904-1976) o sebe vlastnými slovami:


"A zdá sa,

že žiť tu nebolo mu treba,
keď pranič svetu nedá.

Lež predsa:

pripíšte k jeho chvále,
že miloval tak strašne, neskonale
veci i vecičky tohto sveta."


27.06.2018 07:02:37

UŽ MÁM ZASE IBA JEDEN BLOG

Už mám zase iba tento - jeden - blog. Pred časom som si povedala, že tu mám také to pêle-mêle“ a bolo by si - pre poriadok - vytiahnuť z tohto depozitu zaprataného kdejakými zaprášenými starými haraburdami nejaké tie básničky a umiestniť ich niekam, kam by sa viac hodili. Teda niekam, kde je na to vytvorený priestor. Tak som našla jeden taký slovenský web a prekopírovala tam postupne niekoľko svojich výplodov. Ibaže časom mi začalo byť trápne, pretože tam pribudli "blogeri", väčšinou asi v tínedžerskom veku, ktorí si povedali, že rozšíria rady slovenských spisovateľov, hoci ešte nezvládli ani základy slovenskej slovnej zásoby a gramatiky... 


Aké príznačné pre túto dobu a pre tie mladé generácie, že si trúfajú na čokoľvek a neboja sa prekážok. Najmä nie tých v sebe, lebo o nich ani nevedia. Sebavedomie im nechýba. Len jeho vyváženosť sebakritikou áno.

Nuž som potíšku vymazala všetky svoje tamojšie príspevky. Ako tam úplne zrušiť svoju registráciu, na to som neprišla. A tak možno tu časom zase pridám, čo napíšem. I keď sa mi ešte vždy nechce čokoľvek písať. Som akási prežratá slovami. Je ich všade naokolo toľko! A čert aby sa vyznal v tom, čo znamenajú, na čo slúžia, kto ich zneužíva, za akým účelom, kedy klamú...

Takže asi ešte pomlčím. Ticho lieči. 

25.06.2018 21:56:19

O CENZÚRE A POLITICKEJ (NE)KOREKTNOSTI


Prepáčte, táto stránka sa stratila

Mrzí nás to. Skúste vyhľadávanie alebo prejdite na titulku (chyba 404).

Ako sa Kiska, Danko a opozícia nechali nachytať agrobarónom

25. júna 2018Andrea KováčováPolitika z iného uhla

Organizátor protestov traktoristov František Oravec nie je žiadny malý farmár. Na agrodotáciách točí milióny.

 

Celý týždeň žilo Slovensko protestom traktoristov. Rozprávali príbehy o tom, ako sú oni – malí farmári utláčaní veľkými. Ako ich štát a agrobaróni obrali o ich pôdu. V súboji o pôdu ich pôdu neraz aj zbili. Ako ich tento štát nechráni. A pritom oni nechcú nič iné ako každý deň obhospodarovať pôdu, dedičstvo našich starých otcov. Poskytovať nám drahocenné potraviny, bez ktorých nikto neprežije.

Od predsedu vlády žiadali zriadenie farmárskej kobry, ktorá by vyšetrila ich neprávosti. Od ministerky pôdohospodárstva chceli spravodlivé rozdeľovanie dotácií. Navštívili aj prezidenta Andreja Kisku a predsedu parlamentu Andreja Danka. Za svoje požiadavky na nábreží Dunaja kempovali niekoľko dní. Dokonca ľudia sa im začali zbierať na naftu, nosili im vodu a raňajky.

Priznám sa, že aj ja som s nimi sympatizovala. Až kým som vo videu z prezidentského paláca nezbadala Františka Oravca z Gyňova.

Keďže sama pochádzam z východu a mám rodinu pri Čani (kúsok od Košíc), to meno mi niečo hovorilo. Tak som sa teda začala pýtať, či ho niekto nepozná. A kupodivu som zistila, že ide o vcelku zámožného agrobaróna, ktorý ani náhodou netrie biedu.

Keďže už od malička som duša zvedavá, zahrala som sa aj ja na Jána Kuciaka (v tomto som ho fakt obdivovala, prepáčte za trúfalosť sa s ním porovnávať) a začala som pátrať vo verejných registroch.

 

Milióny na agrodotáciách

Organizátor protestov malých farmárov František Oravec z Gyňova má v obchodnom registri zapísaných 7 firiem, z toho štyri podnikajú v poľnohospodárstve. Oficiálny obrat týchto firiem (podľa Finstatu) za posledné štyri roky dosiahol úctyhodných 5,7 milióna eur (a to ešte nevieme, čo išlo mimo účtovníctva, keďže výkazy viacerých firiem chýbajú). Z toho by sa vcelku dala financovať nielen nafta traktoristov z Košíc do Bratislavy, ale možno aj niekoľkokrát až do Bruselu.

Potom som sa pozrela na to, koľko peňazí dostal z agrodotácií. Chce to trošku pátrania na neprehľadnej stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ale aspoň sa človek všeličo dozvie o integrovanej produkcii, viazaných podporách, starostlivosti o dojnice a podobne. Vcelku poučné čítanie. Ale poďme k veci.

 

Firmy „malého farmára“ Františka Oravca dostali od štátu za posledných 5 rokov 6,2 milióna eur!

 

Pátranie v centrálnom registri zmlúv je vcelku dlhý zoznam. Okrem toho, že akože „malému farmárovi“ Oravcovi nesmrdia ani štátne pozemky od Slovenského pozemkového fondu (aha, tu ich nájdete: AGRO OREKO ORZV-AGRO), tak dostal mastné dotácie z Programu rozvoja vidieka. Našla som projekty za 4,5 milióna eur. Tak napríklad:

 

Ako sme sa nechali nachytať

Desiatky farmárov putovali na traktoroch do Bratislavy dva dni. Ubytovali sa na brehu Dunaja v Petržalke. Hneď prvý večer som čítala na sociálnych sieťach, že im ľudia nosili vodu, dokonca im aj pripravili raňajky. Prostredníctvom projektu Ľudia ľuďom sa im začala široká verejnosť zbierať na pohonné hmoty.

Ale vo svetle toho všetkého, čo som zistila o Františkovi Oravcovi a o jeho miliónoch, som nielenže stratila farbu, ale mi aj prišlo vcelku nevoľno. Samej zo seba. Som naštvaná na to, ako som sa nechala nachytať! Jediné, čo ma utešuje, že nie som tom sama. Rovnako oklamali aj prezidenta Andreja Kisku, predsedu parlamentu Andreja Danka aj opozičných politikov.

Určite sú medzi nimi aj slušní a naozaj chudobní farmári, ale celé to má zrazu pre mňa trpkú príchuť.

Prepáčte mi za ostré slová, ale to je aká arogantná bezcharakternosť – zneužiť farmárov, verejnosť a politikov? To už ozaj Františka Oravca nefackuje hanba? Jemu, čo otáča milióny od štátu, naozaj chýba pár stoviek eur od bežných ľudí na naftu a raňajky?  To mohol všetkým nielenže všetkým farmárom zaplatiť naftu na celý mesiac, ale aj catering pre polovicu Magio pláže.

Ani mne sa nepáči, ak niekto pácha v našej krajine neprávosti (to je jedno či na farmároch, Rómoch, zamestnancoch automobiliek a podobne). Ale zase nedajme sa obabrať.

Držím naozaj poctivým farmárom palce!

 

PS: Tento článok som pôvodne uverejnila na blogu Denníka N, ale neprešlo ani 24-hodín, cenzúra zasiahla a vymazali ho!

ZDROJ: http://debata.pravda.sk/debata/blog-andreakovacova-3-2018-06-25-ako-sa-kiska-danko-a-opozicia-nechali-nachytat-agrobaronom/

Otvorený list šéfredaktorovi Denníka N proti cenzúre


Vážený pán šéfredaktor,

dňa 24.6.2018 som na blogu Vášho média uverejnila článok s názvom „Ako sa Kiska, Danko a opozícia nechali nachytať agrobarónom„. Článok odhaľuje, kto sa skrýva za organizovaním protestov farmárov. Že nejde o žiadneho malého farmára, ale o veľkopodnikateľa, ktorý získava milióny na agrodotáciách od štátu. Pri písaní článku som vychádzala z verejne dostupných zdrojov.

Článok si za pár hodín prečítalo viac ako 20 tisíc ľudí a okamžite sa vyšplhal na prvé miesto v rebríčku čítanosti blogu Denníka N. Na sociálnych sieťach ho zdieľali stovky ľudí.

Namiesto toho, aby ste chránili autora (áno, aj ochrana anonymity sem patrí) a preverili zverejnené informácie, vy ste článok bezprecedentne a neospravedlniteľne zmazali!

Počas tých pár hodín, ako bol článok zverejnený, vyplávali na povrch aj ďalšie skutočnosti. Objavilo sa podozrenie, že zbierka na pohonné hmoty farmárom z východu môže byť zmanipulovaná. Dokonca vysvitlo, že novinár Vášho média, Andrej Bán, je priamo zapletený do organizovania protestu traktoristov a do verejnej zbierky!

Namiesto toho, aby ste sa začali pýtať, Vy ste ma umlčali!

Svojim konaním ste preukázali, že Vy vlastne nemáte záujem písať o pravde. Vy v skutočnosti nechcete objektívne ani vyvážene informovať. Vy sa len oháňate odkazom Jána Kuciaka, ale v skutočnosti pravdu vidieť nechcete. To preto, lebo nie každá pravda Vám vyhovuje. Ján Kuciak robil presne to, čo som spravila ja. Pátral vo verejne dostupných registroch, prepájal súvislosti a zverejňoval ich.

Svojim konaním ste sa úplne spreneverili novinárskemu povolaniu. Pod rúškom boja za nezávislosť médií ste sa v skutočnosti stali aktivistami. To už nemá nič spoločné s novinárskou prácou, ktorá je povolaním a poslaním zároveň.

Chcem Vás ubezpečiť, že pravdu nemožno umlčať.

Vyzývam Vás preto, zverejnite opäť môj článok a odpovedzte na všetky podozrenia, ktoré sa týkajú možného zneužitia verejnej zbierky a osobnej angažovanosti Vášho novinára, Andreja Bána, v celej tejto kauze.

Ak máte v sebe ešte štipku novinárskej cti, urobíte to.

Ja verím v pravdu a spravodlivosť. A Vy?

 

S úctou
Andrea Kováčová, blogerka

 

Necenzurované znenie blogu nájdete tu:
http://andreakovacova.blog.pravda.sk/2018/06/25/ako-sa-kiska-danko-a-opozicia-nechali-nachytat-agrobaronom/

 

Na vedomie: slovenské médiá

05.01.2018 21:09:33

ZIMNÁ NOC


Pod lampou

mlčky sneží ticho.

A včera,

tiež takto okolo polnoci,

niečo zúfalo

volalo zo zahmlenej hory.


Možno to vlk strhol srnu.


Psi spoza plotov

asi zočili

tiene svojich dávnych predkov,

plúžiace sa opatrne z temnoty

k odhodenej kosti.

A potom ešte dlho vyli,

spochabení od radosti,


pretože mali zas

po takom dlhočiznom čase

vzácnych a ušľachtilých hostí

z archaickej minulosti.


No dnes v noci

je ako v hrobe.

V kuchyni

zobú pravidelne hodiny

a z kohútika nezastaviteľne

odkvapkáva čas.


Ľudia už vyhodili

Vianoce do smetiakov

a lasice, či mačky majú teraz hody.

Na balkóne trochu štípe mráz.


Okamih, keď sa niekto práve rodí

a iný nadýchne sa už len raz...

15.12.2017 12:39:39

AKO STOPY NA SNEHU MILANA RÚFUSA

... bola to jeho posledná básnická zbierka. Ja som vybrala k mojim zábavkám s fotkami inú báseň z inej časti jeho triptychu. Bol by mal teraz pred vianocami, v decembri narodeniny. A nevadí, že ani po viacnásobných nomináciách nedostal Nobelovu cenu za literatúru. Museli si ho dvadsiati inojazyční preložiť z exotického neznámeho jazyka - zo slovenčiny, aby mu mohli porozumieť. Hoci zo Slovákov, z tých generácií prilepených na Ksichtbúk v ocapkaných telefónoch ho už sotva niekto bude čítať... Nemajú na to aplikáciu!


(A nie je to naposledy, čo sa pristavujem pri Rúfusovi! Strádam si zimné obrázky - a vyberiem niečo k zimnému slnovratu.;-))


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se