« Úvod | A DOTRETICE... »

ŽIADNE SÚVISLOSTI



Dvě ženy spáchaly sebevraždu pod koly vlaků na Frýdecko-Místecku

,,Hned ke dvěma sebevraždám během krátké doby došlo na Frýdecko-Místecku. Dvě ženy s odstupem asi dvanácti hodin vstoupily pod rozjetý vlak a následný střet nepřežily. Obě události se odehrály pouhých několik set metrů od sebe...

...Kriminalisté zjišťují okolností obou tragédií, podle prvních informací mezi nimi není žádná souvislost.“

 Z diskusie: 

M. R., Ostrava

Sobota, 10.prosince 2011, 11:36:35  

,,... proč tím, že na něco nemám budu schválně skákat pod vlak, který k vůli vám potom nabere zpoždění, a někteří lidé se nedostanou včas do práce, do školy. To je jejich problém, že tu nechcou být, tak ať zajdou do lesa, a myslím, že zvířata budou mít radost. No ne?"

Čo to môže byť za emocionálneho psychopata, ktorý je schopný toto napísať! Jedna z tých žien bola osemdesiatnička a druhá päťdesiatnička a medzi ich samovražedným činom na takmer totožnom mieste uplynulo iba niekoľko hodín. Polícia síce konštatuje, že nejde o nijakú vzájomnú súvislosť medzi týmto zúfalým počínaním dvoch ľudí, ale ona tam určite bude a tí, ktorí majú len trocha normálnej empatie si ju ľahko domyslia. Človek neodchádza zo života dobrovoľne, dokonca ani vtedy nie, keď spácha samovraždu. Len nemá na výber, a ak to nie je ,,iba” jeho volanie SOS, čo vlastne často býva skúška pred definitívnym rozhodnutím, je to výsledok jeho voľby medzi väčším a menším zlom. Väčšie zlo je pre neho za tých okolností a podmienok, v ktorých sa nachádza, ostať nažive a trápiť sa. 

Z hľadiska tých, ktorí tie jeho pocity neprežívajú, je jeho čin ťažko akceptovateľný – každý osobne nezainteresovaný má hneď poruke argumenty, prečo nebolo treba zájsť až do krajnosti. Vidí východiská, ktoré ten samovrah vo svojom zaslepenom zúfalstve nevidel, má ihneď poruke mnoho rád, ako by sa bola dala jeho zdanlivo neriešiteľná situácia zvládnuť, kto každý mohol pomôcť, keby samovrah bol o pomoc požiadal. Cudzí ľahko nájde motiváciu, ktorú mal mať ten, čo ju vo svojej ťažkej chvíľke nezbadal. Mohol ostať nažive ak už nie kvôli sebe, tak aspoň kvôli tým, ktorých jeho smrť nejakým spôsobom zasiahla, skomplikovala im život.

Samozrejme, že je hrozné pre toho strojvodcu, ak vlak, ktorý riadil, usmrtil človeka, i keď na tom nenesie žiadnu vinu. Musí s tým potom nejako žiť, hoci je vlastne len obeťou, ktorá bola, bohužiaľ, v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Samovrah nesie vinu na jeho zlých snoch, na tom, že až do konca svojho života si ponesie spomienku na takú hroznú udalosť, ako je smrť na koľajniciach pod kolesami jeho vlastnej mašiny. Taká samovražda znamená nemálo obťažujúcich povinností pre rôznych profesionálov, aj pre tých, nútených postarať sa o tie nevyhnutnosti, ktoré sa musia vybaviť, aby sa celá tá nepríjemná záležitosť ukončila. A nemajú trebárs na to čas, je pred Vianocami, každý má plno svojich vlastných starostí…

A potom je tu ešte aj tá výhrada, že ľudia bývajú mnohokrát, nie vlastným pričinením, na tom rovnako zle, alebo ešte aj horšie ako páchateľ toho suicidálneho aktu; sú chorí, alebo chorí viac než on, boria sa v živote s rôznymi problémami a ťažkosťami – a predsa sa snažia ich nejako zvládnuť a vážia si, že môžu žiť na tomto svete. Nezhrešia a nezahodia tú jedinečnú šancu byť  - ako niekto, kto si zrejme nedokázal tú  najvyššiu hodnotu z najvyšších dostatočne vážiť. A preto si ju možno ani nezaslúžil a mala byť radšej daná niekomu, kto by jej bol hodný väčšmi než on.

Ľudia veľmi ľahko súdia a okamžite majú naporúdzi mnoho rád, ak si nemajú poradiť sami, ale ukázať iným, ako sa to má správne robiť. Ale ak pride na vec, často sa nenájde nikto, kto by bez dlhých rečí nezištne pomohol…najmä nie ten, kto by mohol. Tak ako v tom filme s Belmondom ,,Muž a jeho pes”. Toho M.R. z Ostravy určite takéto filmy nudia. Ich zmysel je jeho naturelu vzdialený. S filmovými hrdinami ako je hlavná postava ,,Muža so psom," Charles, sa nevie stotožniť. Má o sebe a o svojej vlastnej budúcnosti celkom iné predstavy, než je tá drsná pravda, o ktorej je ten film emotívnou výpoveďou. Na vnímanie citov on navyše nemá dostatočne vyvinuté receptory.

Každý človek má v sebe však len jeden jediný vyčerpateľný zdroj energie, a nikto nikdy nemôže tušiť, kedy sa mu minie. Niekto ešte stihne prejsť na úsporný režim – a niekto už nie. Možno sa ho podarí na nejaký čas ešte udržať v chode na nejakom náhradnom zdroji, funguje chvíľku ako – tak na baterky, dobije si ich na jarnom a letnom slnku… ale potom príde šedivá jeseň a pochmúrne zimné dni a on vypne. A už sa mu nechce čakať do ďalšej jari, opakovať sa donekonečna v tom nekonečnom kolobehu, v ktorom tá trocha slabej nádeje aj tak vždy vyústi do čoraz dlhšieho a hlbšieho obdobia smútku, z ktorého napokon niet iného úniku... okrem toho jediného východiska. Jemu sa ostať a znášať to utrpenie vidí ťažšie, než urobiť ten pre tých nezúčastnených hrozný krok.

Autor zlomyseľnej poznámky v diskusii internetového denníka, ktorý uverejnil článok o tých dvoch samovraždách, je – podľa toho, čo napísal – tiež jeden z dôvodov, prečo sa ľuďom svet nezdá taký dobrý a krásny, aby na ňom lipli a za nijakú cenu sa im z neho nechcelo. Takýto človek asi ľudí okolo seba nerobí príliš šťastnými. Nebolo by nijakým prekvapením, keby sa mu snažili vyhýbať. Ak aj nie teraz, kým – ak sú mu podobní – ešte z neho niečo majú, určite ho nechajú s jeho sebectvom a bezcitnosťou samotného neskôr, keď ich bude potrebovať on.

A ktovie, možno potom, stojac na tom nástupišti, pochopí... 



http://www.cinemamagazine.cz/recenze/29296/muz-a-jeho-pes

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se