« Úvod | BALADA O DREVE »

BOL



Aj ja som sa v roku 1991 pod vplyvom protislovenskej hystérie v českých médiách nakoniec s ťažkým srdcom zmierovala s rozdelením republiky. Slovenská strana k tým separastickým náladám samozrejme prispela tiež, nemalou mierou  slovenský kresťanský ,,disent“ na čele s J. Čarnogurským, ktorý sa chváli okrem iného aj tým, že navrhol za predsedu československej vlády komunistu – Slováka Čalfu, čo okrem iného umožnilo infiltráciu režimisticko - komunistickej mafie do nových štruktúr. A je zrejme hrdý na tie svoje výroky o slovenskej stoličke v Bruseli a vlastnej hviezdičke na vlajke EU. Bol vychovaný v istom duchu – jeho otec bol poslancom slovenského parlamentu za klérofašizmu. Na Slovensku je to tak, že rúčka rúčku myje – a k zásluhám poslanca Čarnogurského st., potomka dedičných richtárov z Malej Frankovej na Spiši, patrí i to, že za slovenského štátu vyslobodil z väzenia ilegálneho komunistu Gustáva Husáka – vraj po známosti, lebo sa poznal s jeho ženou Magdou. Vybavil to priamo u židobijcu Šaňa Macha, ktorý potom na oplátku nedostal povraz a pri dobrom zdraví a v skvelej nálade po odsedení mierneho trestu v porovnaní so 70 000 obeťami slovenského holocoustu dožil svoj život na slobode. Z Čarnogurského vyjadrení sa zdá, že prezieravý Husák bol podľa neho -  na rozdiel od slabého a neprezieravého Dubčeka, o ktorom sa vyjadruje vždy s ani nie veľmi skrývaným dešpektom -  ten, ktorý si zaslúži čestné miesto v slovenských dejinách ako záchranca Slovenska, ba celého Československa. Že by sme nemali pľuť na svoje historické osobnosti, ktoré mali právo na chyby, a že by ich činy mali byť chápané v kontexte ich doby, s tým súhlasím. Slováci ich nemajú naozaj veľa. Ale vážiť si vážim len tých, ktorí svoju dobu prekračujú. A tiež nie je chyba ako chyba. Čarnourský s Husákom majú očividne spoločné nielen povolanie. Vrana k vrane. 

Dnes je Čarnogurský prezieravo predsedom Slovensko – ruskej spoločnosti. Trochu sa na toho Putina podobá. Keď Werkstatt Deutschland chcelo udeliť v deň zjednotenia Nemecka svoju cenu za občiansku odvahu a pôsobenie v priekopníckom duchu po Václavovi Havlovi aj Putinovi, za komunistického režimu v ZSSR agentovi KGB v komunistickej NDR, Havel bol odhodlaný ju vrátiť. Zaujímavé, že ,,väzňovi svedomia“ Čarnogurskému príslušnosť silného vodcu Putina ku KGB neprekáža ani trochu. Zrejme sú pre neho dôležitejšie iné kritériá, pre ktoré ho pokladá za politický vzor.

Jedným z tých, ktorí svoju dobu nepochybne prekračovali, bol Václav Havel. Ľudia ako on neprekračujú len dobu v ktorej žijú. Sú návštevníkmi z budúcnosti v každej. Nie sú ako tí šikovní advokáti a tajní agenti, ktorí sa vždy diplomaticky snažia prispôsobiť si dané okolnosti tak, aby im čo najviac vyhovovali. Keď 28. 10. 1991 v Bratislave do V. Havla  hejslováci hádzali vajcia, len som neveriaco zízala a hanbila som sa. A dnes nemám slov na podobné prejavy prízemnosti a hlúposti, ako sú tie na internetovej stránke Slovenskej pospolitosti a na českých a slovenských diskusných fórach, ktoré odrážajú nie to, čím bol Václav Havel pre takmer stratenú budúcnosť našich národov, ale čím sú pre ňu tí, ktorí na ňom nenechajú ani nitku suchú a robia ho zodpovedným za svoje vlastné viny. Niekoho predsa obetovať treba, keď sami neboli a nie sú schopní prinášať nijaké obete. Niekoho treba potrestať za to, na čom sa bezmocne a pokrytecky i zištne podieľali – na rozdiel od Václava Havla, ktorý ten podiel rázne a s odvahou pre nich nepochopiteľnou odmietol.

Ak by iba oni mali byť vzorom svojim potomkom, pánbohchráň od takej budúcnosti. Oni to dnes ešte nechápu – ale mali byť za  Václava Havla vďační. Že vôbec bol...


 

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se