« Úvod | A DOTRETICE... »

PODOBENSTVO O PÍSOMKE Z MATIKY


Život je veľký oblúk, ktorým sa vrátime tam, odkiaľ sme vyšli. Mávala som hrôzostrašné sny, že mám písať štvrťročnú písomku z matiky a ja po prvý krát listujem v zbierke úloh a tie haky – baky v nej mi absolútne nič nehovoria. Nikdy dovtedy som ju neotvorila.  A teraz je deň D a hodina H a ja musím s pravdou vonku. Sen sa skončil vždy uprostred vrcholiacej hrôzy, že teraz už určite na mňa praskne, že som sa na tú matiku celkom vykašľala. Roky rokúce ma táto nočná mora prenasledovala, až som sa jednej noci odhodlala, že skúsim všetko staviť na jednu kartu a priznám sa k nevedomosti. A potom sa uvidí... Či mi dovolili písomku si zopakovať, až sa doučím, či prípadný reparát dopadol dobre, to neviem. Vtedy sa donekonečna študentom šance nedávali – buď si stíhal, alebo si nestíhal. Ja som to stíhala väčšinou na trojku. Raz na štvorku a raz na dvojku – ale to bol od siedmej triedy z matiky môj historický výsledok. Vždy som to nejako s odretými ušami zachránila na poslednú chvíľu, s pocitom, že si tú trojku ani nezaslúžim. Nemala som čas počítať doma nejaké príklady, pretože ma zaujímali iné veci a činnosti. Presne tak, ako tie decká, z ktorých mám teraz hrôzu, lebo pri písomke alebo ústnom skúšaní zase zistím, že nemajú ani šajnu, čo vlastne preberáme. Ibaže tie veci a činnosti, ktoré dnes zaujímajú ich, sú trochu monotematickejšie. Malý rozdiel je aj v tom, že my im dávame šance na opravu donekonečna a nakoniec im dáme aj stopercentnú zľavu, ako je to v podmienkach boja na voľnom trhu bežné, len aby sme ich v tej škole udržali. Mohlo by sa totiž stať, že nebude koho učiť. Ja mám aspoň výhovorku, že z mojich predmetov ,,nemajú žiadne hmatateľné výstupy,“ aj keď je to hlúposť (ale citujem niektorých nadriadených, ktorí pri tendenciách vyučujúcich už viac nezľavovať a vyžadovať od žiaka nejaké elementárne vedomosti, v krajnom prípade, ak sa títo sami neumúdria, siahnu i po viac či menej otvorenom nátlaku). Je tiež pravda, že ja som neprofilovala obsahové zameranie školského vzdelávacieho programu, nemala som nijaký významný, ba ani nevýznamný vplyv na učebné plány, na výber a časové dotácie jednotlivých predmetov. Aj tu funguje politika a lobing v prospech úzkej skupinky, previazanej klientelistickými vzťahmi. Ako všade. Síce sa kvôli tomu zvolávajú pedagogické porady, ktoré rokujú celé popoludnia, ale to je len na zalepenie očí, lebo v konečnom dôsledku si to ten, čo má do rúk zverenú moc rozhodovať, aj tak urobí podľa svojho. My máme len mať pocit, že sme sa k tomu mohli slobodne vyjadriť. To je tiež dôvod, prečo sú teraz v popredí všelijaké tie marketingy, zatiaľ čo všeobecný základ skoro celkom chýba. Či tie jednohodinovky sú alebo nie sú, najmä ak sú i žiaci usmerňovaní tak, že z nematuritných predmetov si nemusia robiť ťažkú hlavu,  je skoro úplne jedno.

Ale aby som sa vrátila tým oblúkom späť:

Mávala som teda ako študentka strednej školy hrôzostrašné sny o veľkej písomke z matiky, a teraz sa mi začínajú snívať podobné, ibaže sa nejedná o matiku -  a ja nesedím v lavici ako žiak, ale tŕpnem, že zase nikto nič nebude vedieť, nikto nebude mať zošit, do ktorého si mal na budúcu hodinu urobiť poznámky z tej jednej strany v učebnici (aby som ho prinútila sa do nej pozrieť a aby sa začal konečne učiť rozumieť textu a vybrať si z jeho obsahu to podstatné), nebude mať ani tú učebnicu, hoci skoro nič neváži a je v nej len pár strán (keď si prestavím tie naše, ktoré zabrali pol police v knihovničke!). A väčšina si vôbec nebude pamätať, o čom bola minule reč, pretože bola na poslednej hodine tak ako obyčajne sústredená na svoje vlastné problémy, najskôr chatovala cez mobily na facebooku. Je to síce prísne zakázané, mobily majú byť vypnuté a v taške, ale neberie sa to, ako skoro nič, vôbec vážne a spolu s kozmetickými taštičkami sú dva i tri mobilné telefóny a CD prehrávače bežnou výbavou žiaka vyloženou transparentne na lavici. No, hotová štátna americká stredná škola...

Radšej sa tu ani nezmienim o účinných metódach, ako eliminovať úsilie učiteľa o napĺňanie výchovno – vzdelávacích cieľov na vyučovacej jednotke, ale pre nezainteresovaných, sú to metódy tvrdej manipulácie a šikanovania, ktoré žiaci na učiteľoch skúšajú. Za tichej podpory – alebo alibizmu – riadiacich ,,zložiek,“ až po ministerstvo. Prídu zo ZŠ na SŠ v tomto smere  ozaj dokonale pripravení a je vidieť, že u mnohých sa výchova a vzdelávanie obmedzili na túto špecializáciu. A ty, učiteľ, si s tým za tých priemerne 600 eur mesačne nejako poraď! Priemerne znamená, že ich ani nemáš.

Túto noc, hoci sú prázdniny, a bodaj by trvali čo najdlhšie, ma tlačila nočná mora podobná tomu opakujúcemu sa snu z mojich študentských  čias. Videla som temnú bytosť, ktorá mala na ruke malé dieťa a to dieťa, napohľad normálne bábätko, sa mi pred očami zmenilo na diablika, ktorý mi plynulou, predpokladám že americkou angličtinou, vyjavil akési neblahé proroctvo, či vyslovil akúsi strašnú kliatbu, ktorej obsah si nepamätám, ale viem, že to skončilo mojím odhodlaním za žiadnu cenu sa mu nepoddať a nedopustiť, aby sa stalo, čo predpovedal, alebo na čo ma nahováral. Vravela som si, že toto teda nie, milý diable, až tam ma nedostaneš! A potom strih... a ja som sa ocitla v triede, kde sa tie decká pokúšali aplikovať na mňa jednu z vyššie spomínaných metód. Vedela som presne o čo ide a pokúšala som sa zmobilizovať všetky svoje sily, aby som tomu dokázala čeliť... ale skončilo to práve vtedy, keď zápletka vrcholila a rozuzlenie som sa už nestihla dozvedieť.

Ten sen s tou matikou ma po mojom odhodlaní, že sa priznám k lajdáctvu a ignorantstvu a pokúsim sa ju nejako doučiť, prípadne znášať následky, že som doteraz na to kašľala, prestal po nociach trápiť a rozplynul sa raz a navždy. Už nikdy sa nevrátil, podobne ako iné ťaživé sny, v ktorých sa niečo doriešilo, pretože som sa odhodlala a spravila som nevyhnutný krok, ktorého som sa obávala. Našla som dlho hľadaný východ, otvorila som obávané dvere, povedala som, čo som povedať mala. Skrátka, spravila som to, čo som cítila, že je správne a prestalo mi záležať na tom, či pre mňa bude alebo nebude mať nepríjemné následky, že sa nepodriadim tomu, čo si rozkazuje nejaký diablik, ktorý si myslí, že by ma mohol ovládnuť falošnými sľubmi či vyhrážkami. Svojou pokryteckou metódou cukru a biča. Nech ide do pekla aj so všetkými tými temnými bytosťami, čo ho nosia na rukách a strkajú mi ho do cesty.  

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se