« Úvod | A DOTRETICE... »

RECENZIA


Vzniká nám pravdepodobne na internete nová medzižánrová literárna forma. Raz ju teoretici možno zaradia medzi satiricko - komické žánre; využíva charakterovú komiku, metafikciu a iróniu, prerastá do bláznivej frašky a absurdnej komédie.


Sú to také žartovné vložky oživujúce diskusiu pod jedným blogom. Jeho autor je akýmsi internetovým boľševníkom obrovským, ničiacim pôvodný ekosystém všade tam, kde si založí svoju kolóniu. Svojimi toxickými výlučkami tento invázny druh megalomanského grafomana vyvoláva vážne a dlhodobé zdravotné ťažkosti u tých, ktorí sa nevyhnú priamemu kontaktu s jeho toxickými výlučkami. Minimálne im je z neho na vracanie. Obzvlášť citlivým jedincom stačí jediný kontakt, alebo len jeho výpary, aby u nich vyvolal ťažkú alergickú reakciu. Má málo prirodzených nepriateľov, pretože je nestráviteľný a ani tie najvšežravejšie druhy konzumentov nemajú dosť obranných mechanizmov, aby ho dokázali spracovať bez hnusu a nevoľnosti. So svojím príbuzným z ríše rastlín má táto odroda internetového agresívneho votrelca spoločné okrem toho aj to, že ak nemá dosť opeľovačov, čo by napomáhali bujne sa rozrastajúcej burine k  rozmnožovaniu, je schopný samoopeľovania – a v rôznych internetových diskusiách vyprodukuje množstvo ďalších nickov, masívne potom otravujúcich okolie agresívnymi výmeškami. Rozosieva doň prostredníctvom umných intríg a úskokov semená sváru, dlho si uchovávajúce schopnosť klíčenia aj po zdanlivom vyničení, takže vyhubiť ho natrvalo je temer nemožné. Počká si hoci aj roky a z nenápadne vytrúsených, dobre schovaných semienok, zanechaných na miestach svojho predošlého pustošenia i po tom, ako ho zdanlivo úspešne konečne vykorenili, začne s novou inváziou. Najprv sa snaží odrovnať z výslnia silných konkurentov, a potom so svojimi podobne agresívnymi a jedovatými krížencami opäť zamorí celé územie. Ochrana pred ním je náročná na účinnú prevenciu, a tak ako u jeho rastlinného predobrazu, i u neho treba starostlivo eliminovať jeho predsunuté hliadky a  kontrolovať neustále rizikové miesta s možným výskytom jeho kryptovýtrusov. Voči jeho enkláve je nutné vyzbrojiť sa až po uši a nezabudnúť na dôkladné  ochranné vybavenie, čo nie je zbabelosť, iba nutná sebaobrana, aby sa zamedzilo styku s kožou a s nakazeným vzduchom v okolí  jeho výskytu.

Tvorca tej v úvode spomínanej originálnej literárnej formy je dosť pravdepodobne iba fiktívnym účastníkom  simulovaných dialógov pod článkami majiteľa blogu. Neviem, neviem, či neodpozeral od onoho blogera jeho vlastné know – how systematického ničenia cudzích území. Svojimi dlhými a početne sa množiacimi monologickými príspevkami do diskusie vydarene paroduje typické vlastnosti, vyabstrahované zo samotného blogera, vytvára postavu, ktorá je symbolom poživačnej osobnosti s patologicky deštruktívnym vplyvom na okolie; figúru pochybnej existencie s dlhou kariérou pijana a vulgárneho pouličného výtržníka, ktorý sa - pravda - dnes ako ,,abstinujúci alkoholik" a ,,podnikateľ"v oblasti ,,pomoci" takto postihnutým stáva pomaly (aspoň podľa svojich vlastných sugestívnych tvrdení) celebritou show biznisu, prenikajúceho už aj do výchovno - vzdelávacích televíznych programov pre rodinu, deti a mládež.

Toho kreatívneho notorického diskutéra - humoristu z blogu nášho boľševníka hŕstka skalných komentátorov, výhradne lichotníkov a poklonkovačov, podozrieva, že je troll, alebo blázon a poväčšine jeho dlhé repliky radšej obozretne ignoruje. Ani samotný administrátor a moderátor ,,diskusií“ sa nevie rozhodnúť, či ide o trolla, či o niekoho, kto nemá tak celkom všetkých doma (diskusie v úvodzovkách, lebo ,,diskutéri" sa takmer výhradne obmedzujú na nezdravé pochlebovanie a posilňovanie ega autora tých sebapropagujúcich, chvastavých a občas sebaospravedlňujúcich, prípadne aj zlostne útočných a nenávistných článkov zameraných na vybavovanie si rozličných osobných účtov). Objekt paródie pravdepodobne čaká, čo sa z tých neustále plošne sa rozrastajúcich diskusných príspevkov nakoniec vykľuje, či sa za nimi neukáže niektorý z jeho ne-priateľov, ktorých si s radosťou podával, nešetriac rozveselenými smajlíkmi, na všetkých tých chatoch a fórach, čo sa mu doteraz podarilo zamoriť svojím toxickým odpadom. Niekto z tých, ktorých špicľoval, zháňal o nich všelijakými spôsobmi informácie, aby ich mohol poprekrúcať, doplniť svojimi lživými výmyslami a následne proti nim použiť, ktorých zhadzoval, vydieral, vyhrážal sa im. Mnohých, ktorí nemienili donekonečna tolerovať jeho spôsoby a postavili sa mu do cesty, zahnal takto na ústup, a boli aj takí, čo chceli byť s ním radšej zadobre. A našli sa i takí, ktorým zaimponoval jeho sardonický ,,humor,“ čo naleteli na gýčovitý obraz vyslúžilého kovboja v širáku, na imidž ,,tvrdého chlapa“ a svetobežníka s dobrodružnou minulosťou, na masku pohodového chlapíka, účelovo nasadenú vtedy, keď zacítil príležitosť na kríženie. A medzi nimi aj niekoľko ochotných pomáhačov, predovšetkým žien, ktoré si ten nevzhľadný a aj na svoj vek zošlým dojmom pôsobiaci chlap bohviečím získava. A potom všemožne zneužíva a priamo či nepriamo znemožňuje. Je ťažké pochopiť, ako môžu byť tí jeho pochlebovači takí zaslepení, ale všetko má svoj skrytý dôvod. Niekto pravdepodobne vyhľadáva tieto typy s umelo nafúknutými svalmi ako záštitu, pretože potrebuje mať pocit, že je na strane toho silnejšieho – preto, lebo sa ich obáva, lebo to, čo v nich nenávidí zároveň u nich aj obdivuje, a lichotí mu, keď ho po tom, čo mu (oni alebo niekto podobný) ubližovali, ,,vezmú na milosť.“ Obdobný mechanizmus ako u poskokov v tlupe, u tých dones-prines, využívaných na tú najšpinavšiu robotu, ale napriek tomu, že si vodca o nich utiera topánky, oddane sa mu pri nich plaziacich. A priam zrkadlovo ho napodobňujúcich. Nepríjemný pohľad.

Nie je nič ľahšie, než vypnúť počítač, alebo sa aspoň vyhýbať príležitostiam, v akých s takými hrozí kontakt. Lenže to by bol ústup. Rezignácia. Nie na nejaký osobný boj s niekým konkrétnym z nich. Ako napísal jeden iný bloger o týchto typoch, majúcich potešenie z urážania, dehonestovania a hrubých a vulgárnych útokov na iných ľudí na internete: ,,Je třeba to nechat plynout a počkat až to samo vyhnije? Někdo navrhne nastavovat i druhou tvář, ale mohu nastavit i druhé tváře svých bližních? Nesmím se zastat ostatních, a konec konců lidské komunity, jíž to rozkládá? Jsem přesvědčen, že za sebe mohu přehlédnout a prominout, ale v zájmu věci je nutné bojovat...“

Ale keď bojovať, tak prostriedkami, ktoré na nich môžu zabrať. Možno práve takými kreatívnymi literárno-terapeutickými postupmi, ktoré používa onen účastník diskusie, spomínaný v tomto článku.

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se