« Úvod | A DOTRETICE... »

OČISŤOVANIE OD ZLÝCH SÍL

vybraté z archívu 

Od Troch kráľov až do polnoci pred škaredou – Popolcovou stredou trvajú Fašiangy (Masopust). Popolcová streda, deň, keď sa symbolicky pochováva basa, je prvým dňom štyridsaťdňového pôstneho obdobia, trvajúceho do Veľkej  noci. Fašiangy sa oslavovali ešte  v predkresťanskom období a súvisia so zvykmi prelomu zimy a jari. Obyvatelia Veľkej Moravy tento sviatok nazývali miasopust, čo znamená koniec jedenia mäsa. Slováci v stredoveku jeho nový názov Fašiangy prebrali z nemčiny (vast-schane -  výčap). Keďže v tomto období mali roľníci menej práce, mohli sa venovať zábave. Počas Fašiangov sa konali zabíjačky,  svadby a zábavy,  pri ktorých si ľudia obliekali masky. Posledný týždeň pred veľkonočným pôstom, keď boli zábavy najveselšie, chodili po dedinách maskované sprievody, v prevažne zoomorfných prevlekoch. Najčastejšou maskou bol symbol plodnosti – býk, turoň. Časté boli kozie masky, medvede, kone. Mládež po domoch vyberala rôzne naturálie, ktoré sa potom skonzumovali pri fašiangovej zábave. V tomto čase  sa končili priadky a začínalo tkanie.

Magickou úlohou Fašiangov bola ochrana  proti zlým silám , zabezpečenie úrody a plodnosti zvierat. Zvyky počas týchto slávností ovplyvnili tradície starovekého Ríma, prvky z rímskych slávností na oslavu bohov. V oslavách Fašiangov sa zachovali aj stopy starovekého kultu predkov (kladenie jedál na hroby). Okrem zabíjačkových špecialít    slaniny,  klobás, huspeniny sa v tomto období  konzumovalo obradové pečivo -  fánky ( ktoré sa na Slovensku nosia matkám po pôrode), smažené šišky. Počas fašiangov sa konali aj rôzne iniciačné obrady zamerané na prijímanie chlapcov a dievčat do spoločnosti dospelých . V tomto období sa tiež z učňov stávali tovariši, ktorí poriadali zábavy v dome majstra.

Názov dňa "Popolcová streda" pochádza zo zvyku páliť palmy (u nás bahniatka) z Kvetnej nedele minulého roka. Ich popolom sú potom pri bohoslužbe Popolcovej stredy  veriaci poznačení na čelo. Tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu predkov, ktorí si sypali popol na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Chceli si tak vyprosiť odpustenie hriechov.

Počas Fašiangov  prichádza  sviatok nazývaný  Hromnice (2. 2.), ktoré sú predelom, kedy sa zima dostáva do svojej druhej polovice. ,,Na Hromnice o hodinu více“ znamená, že denné svetlo trvá už viditeľne dlhšie. Hromnice sú spojené s očistným významom ohňa. V antickom Ríme sa v tomto období konali očistné obrady, pri ktorých sa nosili zapálené sviece. Počas tohto sviatku, Luperkálií, sa mala očistiť duša -  Februatio. U Keltov na Hromnice pripadal sviatok Oimelc, počas ktorého zapaľovala ohne mladá dievčina – symbol bohyne ohňa  Brigity ( neskôr sv. Brigita). U Slovanov bol tento sviatok sviatkom oslavujúcim najvyššieho slovanského boha - boha ohňa a hromov, Perúna. Znakom Perúna bola zbraň slovanských bojovníkov, sekera. Bol mu zasvätený dub – najsilnejší strom s najtvrdším drevom. Okolo Perúnových svätýň sa vysádzali dubové háje. Na Slovensku je jeho meno ešte stále živé. Nazývajú ho Perún, Pjorun, Pjerun, Parom, jeho meno je  synonymom hromu a blesku , ktorému sa hovorí aj Paromova strela, alebo sa blesk a hrom označujú priamo slovom  perún. V  súčasnom hovorovom jazyku sa používa dodnes vo zvolaniach,  kliatbach, pri  dovolávaní sa trestu  napr. za  klamstvo, vierolomnosť, kedy sa namiesto ,,do čerta!“vraví ,,do perúna!"

Katolícka cirkev neskôr  sviatok Perúna  venovala spomienke na  to, ako Panna Mária priniesla Ježiša do chrámu a zasvätila ho Bohu. U kresťanov je sviatkom Očisťovania Panny Márie. Katolícka cirkev prevzala staršie pohanské tradície a v tento čas sa posväcovali sviečky.  Posväteným sviecam  nazývaným hromničky sa podľa ľudových tradícií pripisovala ochrana pred hromom a bleskom.  Mali tiež uľahčiť umieranie. Hromničnou sviečkou ľudoví liečitelia liečili bolesť v hrdle. K Hromniciam sa viažu ľudové pranostiky, predpovedajúce  počasie a úrodu. Ak vietor na Hromnice  snehom zadúval ulice, znamenalo to, že príde skoro jar. Teplé počasie však znamenalo dlhú zimu, slabú úrodu a chudobu Slovenské  gazdiné varili v tento deň dlhé šúľance, aby narástlo dlhé konope, niekde sa nesmelo pracovať v hore, inde platili iné zvyky a zákazy.

Ľuďom však už bolo v tomto čase veselšie - obdobie temna a zlých síl pomaly ustupovalo a svetla bolo stále viac a viac. A s ním sa blížil aj príchod jari a novej radosti a hojnosti.

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se