« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

ROZHOVOR


Elektrické stĺpy

a vŕby

len tak ledabolo načarbané

spolu so steblami vlaňajšej trávy

na zasnežených lúkach

behávali

popri vlaku,

až  zastali na stanici.

 

Už raz a navždy.

 

V zamknutej čakárni

nik nečaká na nič,

perspektíva koľajníc

sa zbieha niekde

v zdanlivom nedohľadne

- zámerne zahmlenom -

a vytvára márnu ilúziu

netušených diaľok

 

Mávame v ústach

chuť hrdze, keď spomíname

na svoje chudokrvné sny

na drevených nohách.

Zadýchali sa

za prvou zákrutou

a skončili polomŕtve

v jarku pri ceste.

 

Rozhovor v obchode :

zase niekomu zlyhalo srdce.

(Akoby to bolo niečo neobvyklé!)

Žena mu umrela iba na jeseň.

 

To meno poznám,

ale už neviem, komu patrilo.

Možno niekomu v mojom veku.

Z tých, čo chodievali vtedy

v sobotu večer do klubu

na tú trápnu diskotéku.

Rituál pred párením  

– pre ornitológov.

 

A potom môžeš pozorovať

pred dlhou zimou

sťahovavých vtákov,

ako organizujú diaľkové  lety

-  a ticho závidieť,

že sa niektoré z nich

už pravdepodobne

nikdy nevrátia :

že umrú v lete.

 

Ako sny, ktoré

- ak dopadnú na zem -

padnú mŕtve.

 

Tak som si zbalila nákup,

zaplatila

a za mojím chrbtom

rozhovor pokračoval

až po útržok

privrznutý v zavretých dverách.

 

Aj tak nedával

nijaký zmysel

v tom neskorom mrazivom popoludní,

kde matné postavy

sem - tam rozmiestnené

 v zimnom výjave z obyčajného života

temer vygumovalo šero

až po posledný nepodstatný

konkrétny detail.

 

Takto zovšeobecnená

som nastúpila

s dvoma plnými igelitkami

do výťahu...

 

 

 


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se