« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

VLASTENECKÁ

Zimovali sme

pod hrbmi lazov

v našich Umrlých Lehotách

a po celých tisíc rokov

na našej tvári

slzy a pot

od prameňov až do potokov

vrývali vrásky.

Až po rieky, po zárezy

okov na krku

prikovaných k sivej skale.

 

Skaly nad prielomom

ako odjakživa

zaryto mlčia stále,

zatiaľ  čo dolu

vzpriečený burič – rieka

ľadové kryhy odhodlane seká

a bezhlavo sa rúti

preč ;

preč od otrokov.

 

Niekam až na samý koniec,

až tam celkom hore,

kde konečne

medvedie chrbty hôr

nezhatia 

nekonečne nebesky modré

vysnívané more.

 



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se