« Úvod | BALADA O DREVE »

CELKOM NEVEDECKÁ POROVNÁVACIA ŠTÚDIA

Či existuje alebo neexistuje niečo ako národná mentalita, o tom špekulovať nebudem. Nechám to na tých, ktorí tento problém vedecky skúmajú a píšu o tom hlboko zasvätené pojednania. Dajme tomu, že jednotlivé národy naozaj typické črty, pozorovateľné aj voľným okom, odlišné od čŕt iných národov, majú. Tieto charakteristické zvláštnosti ,,duše“ toho - ktorého etnika môžeme zaznamenať napríklad prostredníctvom jeho literatúry a kultúrnych výtvorov vôbec, alebo pri vzájomných priamych a nepriamych kontaktoch a komunikácii s osobami, patriacimi do určitého národného spoločenstva. Istotne nás nemálo ovplyvnia pri vytváraní našich postojov okrem subjektívnych skúseností aj zaužívané stereotypy a predsudky, ktorými sme sa nainfikovali od svojho okolia a v ktorých sa odráža všeličo, vrátane zámernej dobovej politickej propagandy, ktorá sformovala našich vychovávateľov. Azda nikdy v minulosti nebolo toľko príležitostí vzájomného spoznávania sa, než je to dnes, v dobe masovokomunikačných prostriedkov a najmä interaktívnej komunikácie na sociálnych sieťach. Potom už záleží len na tom, či o toto spoznávanie máme, alebo nemáme záujem.


Neviem, či aj ostatných Slovákov, ale mňa zo všetkých národov sveta najviac zaujímajú Česi. Potom dlho, dlho nič – a až za tým nasledujú niektorí iní, s ktorými sme v rôznych obdobiach histórie kratšiu či dlhšiu dobu prichádzali do styku a v dobrom či v zlom zdieľali spoločné územie a osud. No, a potom ma ešte zaujímajú napr. severoamerickí Indiáni alebo ľudské skupiny, ktorým sa podarilo uchrániť pred touto šialenou civilizáciou. 

Nie je to tak dávno, čo naša slovenská pospolitosť podľahla i vďaka spojeniu s Čechmi pokroku. To je asi prvý rozdiel medzi nami a nimi; majú stále dosť veľký kultúrny náskok. Sú vzdelanejší, kultivovanejší. Priemerný Slovák nemá taký široký rozhľad ako priemerný Čech. Menej sa zaujíma napr. o filozofiu, vedu, techniku, umenie, literatúru. Má vkus skôr podobný Latinoameričanovi alebo Turkovi, než Čechovi. Dáva prednosť pasívnemu gaučingu pred náročnejšími kultúrnymi aktivitami, holduje reality show a prvoplánovému detinskému a vulgárnemu šaškovaniu v televízii a unavuje ho všetko, čo by si vyžadovalo zložitejšie myšlienkové pochody. 

České hromadné recesistické akcie sú na Slovensku skôr výnimkou a pokusy napodobniť ich vyznievajú obyčajne dosť kŕčovito. Slovák sa ani na tých českých suchopárnych vylomeninách  veľmi nezabaví. Česká hravá vynachádzavosť mu je cudzia. Nie je stavaný ani na cimrmanologický druh českého humoru. Len naň tak rozpačito zíza a nevie, čo si má myslieť. Čo je na tom dofrasa také srandovné, že sa tí Česi prehýbajú od smiechu v páse? Nečudo, lebo Slovák nemá vo zvyku dlho debatovať s niekým na vysokej vedeckej alebo filozofickej úrovni.  Takého  Deda Vševeda radšej opije,  nie rožkom, ako to má vo zvyku Čech, ale mocnou pálenkou, na ktorú je dobre cvičený. A možno má aj ten slávny mongolský gén na rozdiel od tých Švédov.

Na Slovenskom vidieku sa len ťažko dá dohromady väčšia skupina nadšencov, aby vyvinula úsilie na opravu akejsi zrúcaniny alebo na vyčistenie rieky, do ktorej predchádzajúci rok odtekali splašky zo žúmp a hádzal sa všemožný odpad zo súkromných dvorov. Ani tie nie sú na rozdiel od tých českých bohvieako upratané a čo je za plotom, to už je naozaj každému fuk. Najskôr tam bude nejaká divoká skládka nebezpečného odpadu. Ani priväzovanie k stromom nie je u Slovákov až taká obľúbená národná zábava ako v ČR, naopak, na ťaženie dreva v NP dávajú pečiatky aj orgány priamo zodpovedné za ochranu životného prostredia, a ak si to niekto všimne, je to obyčajne nejaký zblúdený český obdivovateľ našej divokej prírody.

Darmo je, u nás sú skoro všetci príbuzní a známi. Dnes ty mne, zajtra ja tebe.

Oproti ateistickým susedom je Slovák oveľa viac nábožensky založený. Nie že by nenadával na farárov, že si za peniaze, čo vymámia od farníkov, postavili prepychové fary a nakúpili drahé autá, ale vo všeobecnosti je tu u nás oveľa väčšia ľahostajnosť voči ľuďom s  náboženským presvedčením. Ver si čomu chceš, ale daj mi svätý pokoj. Myslím, že dokonca ani muslimovia bežnému Slovákovi až tak nevadia. Možno ešte niekde prežíva zo zotrvačnosti nejaký ten antisemitizmus, i keď vlastne už skoro nikto o Židoch toho veľa nevie. Azda niekde ešte pretrvali odveké trenice medzi katolíkmi a protestantmi, alebo rímsko a grékokatolíkmi a pravoslávnymi. Asi aj v dôsledku dlhodobejšieho vplyvu sekulárnych Čechov sme na Slovensku voči náboženským problémom rezistentnejší, než tomu bolo v minulosti. I keď sa kresťanskí demokrati snažia umelo vytvoriť dojem, že je tu niekoľkonásobne viac ľudí hlásiacich sa ku kresťanstvu, najmä ku katolicizmu, než v skutočnosti je.

V Čechách sa viac ľudia prikláňajú k východným filozofiám, u nás bodujú skôr rôzni tí odštiepenci od tradičného kresťanstva, očakávajúci, že budú odmenení za svoju pravú vieru a prežijú blížiacu sa apokalypsu. Stretnúť mierumilovne vyzerajúceho náboženského fanatika sršiaceho dobrotou, veriaceho v nekonečnosť božej lásky, ktorá je liekom na všetky svetské trápenia, nie je nijaký zázrak.  

Napriek tomu, že Slováci rovnako ako Česi neoplývajú náklonnosťou k rómskej menšine, predsa len u nás nie je až taký dištanc od našich cigánskych spoluobčanov. Najmä na vidieku s veľkou nezamestnanosťou, kde ubúda ,,bielych“ a pribúda tých druhých. Tam je čoraz viac zmiešaných párov a prebiehajú tam na oboch stranách rýchle integračné alebo i dezintegračné procesy. Ťažko rozhodnúť, ktoré vlastne predovšetkým. Asi sa to nejako vzájomne mieša a majorita tam čoraz viac splýva s minoritou po všetkých stránkach. 

Naše školy majú zatiaľ ešte stále nižšiu úroveň než české, i keď ani naši starší bratia v ostatnom čase na tom nie sú v rebríčku OECD najlepšie. Česi, zdá sa, idú viac po  podvodnom získavaní titulov, u nás zatiaľ len naprázdno čvirikajú vrabce, že všelijaké tie novovzniknuté nielen súkromné vysoké školy výhodne obchodujú s bezcennými dokladmi o vzdelaní. Slovák si radšej kúpi niečo na zveľadenie domácnosti alebo na seba, než knihu alebo lístok na koncert vážnej hudby. Tiež, aj keď máme menej peňazí než Česi, nešetríme na hostinách. Zato oveľa menej cestujeme len tak z túžby po poznaní a dobrodružstve a na vlastnú päsť. A keď už, tak s cestovnou kanceláriou v rámci organizovaného zájazdu alebo za prácou. Mnohí nevytiahnu päty za hranice svojho chotára, pretože na to jednak nemajú, a jednak necítia vnútornú potrebu len sa tak prenič – zanič, neužitočne tárať po svete.

Slovák síce tiež nadáva na ,,tých hore,“ ale nie iba na pravicu alebo na ľavicu, na všetkých. Aj na starých komunistov, aj na tých nanovo prezlečených. A myslí si, že obyčajný človek proti nim aj tak nič nezmôže, zbytočne sa bude búriť, nadarmo si nervy žrať. A tak sa nebúri. Závidí Čechom a aj ich obdivuje zato, že tí si nedajú len tak nas.ať na hlavu a keď si im páni na voľačo trúfnu siahnuť, ihneď je oheň na streche, a odborári-neodborári, masy organizovane vybehnú do ulíc. Hľa, idú im teraz prvý raz utiahnuť opasok o dve dierky, a sú z toho celí preč, kým  Slovák ho už má dávno na poslednej a ešte to útrpne znáša. Ide sa iba ak od nemohúcej zlosti opiť a potom doma búcha po stole. A ak sa mu občas aj podarí s niekým sa zhromaždiť, nakoniec zistí, že tí rečníci  na tribúne sú kýsi potrafení ufológovia a ezoterici; a vôbec, škoda drahých banánov. Ani sa nedá rozhodnúť, do koho skôr hádzať tie šupky - jedni nakydajú na druhých a vzápätí druhí na tých prvých. Nech ich tam všetkých vezme čert!

Bežný Slovák nostalgicky spomína na socialistické životné istoty, keď mal roboty, že nevedel, kde mu hlava stojí. Vzdychá za nimi aj ten, čo inak poslúcha farára  a volí kresťanskú pravicu. Väčšina Slovákov sa utieka so svojimi nádejami k silnému vodcovi, ktorý odhodlane sľubuje, že bude bohatým brať a chudobných nechá na pokoji. Neodmysliteľným znakom intelektuála na Slovensku je podporovanie takzvanej pravice. Je nenávidený rovnako ako v Čechách ,,ľavicový intelektuál.“ Rozdiel medzi českým a slovenským intelektuálom nie je nijako podstatný – oboch nenávidí väčšina národa. Slovák sa až tak nehanbí za svoj obyčajný pôvod. Nemá sa ani k akým ,,lepším ľuďom“ hlásiť, lebo nemal medzi sebou v minulosti pánov, čo by sa hlásili k nemu.

Slováci majú zmierlivý vzťah k svojej politickej minulosti. Nehanbia sa za Slovenský štát, nespomínajú príliš ani na 50. alebo 70. roky. Celkovo možno konštatovať, že ich ich vlastná história ani veľmi nezaujíma a veľa toho o nej nevedia. Čo bolo, bolo. A lepšie už aj tak nebude. Na rozdiel od Čechov si stále vážia nie Havla, ale Dubčeka. Niektorí ešte i Tisu. Ale mnohí z tých, ktorí mali v úcte aspoň niektorú z mála svojich historických osobností už umreli. Pre nedostatok významných štátnikov a národných hrdinov je obľúbeným námetom sochárov aj po viac ako tisícke rokov Svätopluk, hoci to bol vlastne moravský Mojmírovec. .. 

Nedá sa povedať, že by Slovák nejakého zo svojich minulých pánov či politických predstaviteľov obzvlášť miloval či nenávidel. Aj Biľaka má tak akurát na háku. Ešte tak Čarnogurského, Dzurindu, Mikloša alebo toho jeho kamaráta Kaníka by utopil aj v lyžičke vody. V zdieľaní týchto antipatií na Slovensku panuje dosť veľká jednota. Česi sú v tomto oveľa rozháranejší a nenávisť je u nich širokospektrálnejšia a vzájomnejšia.

Čech sa snaží budiť dojem racionálneho pragmatika, je formálnejší, pôsobí uhladenejšie, zdvorilo, ale zároveň na naturálnejšieho Slováka, zvyknutého nechodiť dlho okolo horúcej kaše a hotového ihneď sa bratať, pôsobí odťažito a chladne. Otvorenosť, prostorekosť, expresívnosť, prejavovanie sentimentu ako keby Čecha uvádzali do nepríjemných rozpakov. No na druhej strane sa za tie roky spolužitia naučil používať tie najšťavnatejšie slovenské nadávky, týkajúce sa pohlavných orgánov a pohlavného styku. Slováci sa zas pod českým vplyvom pomeštili, i keď im spod toho mestského obleku stále ešte vytŕča plebejská košeľa. Už dávnejšie ju len tak ľahko nedajú, i keby nebola posledná. Aj oni sa už naučili starať predovšetkým sami o seba, bývalá dedinská súdržnosť a spolupatričnosť je nenávratne preč.

Slovák má rád rozvláčne lyrické balady, široký pátos, ľahko sa rozcíti nad krivdami a nespravodlivosťou osudu a rôznych neprajníkov, čo mu sústavne hádžu polená pod nohy. Čech je skôr komediant a potuteľne a veruže aj povýšenecky sa vysmievajúci najmä z cudzích nedostatkov. 

Keby to dokázali spojiť, možno by v tom pravdivom tragikomickom obraze konečne, jedni aj druhí, spoznali sami seba.

 

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se