« Úvod | TAKÁ NOVEMBROVÁ »

BLBÁ NÁLADA

Sledovala som včera zasadanie českého parlamentu. Karolína Peake sedela za rečníkmi a po celý čas, najmä keď rečnili opoziční poslanci sa veselo zabávala. Dávala najavo, že jej ich ,,táranie“ nestojí za to, aby mu venovala čo i len najmenšiu pozornosť. Táto ostentatívna ignorácia a pobavené úsmevy spoza chrbta rečníka majú ponížiť v očiach divákov protivníka a vyvolať dojem, že usmievajúci sa ignorant má nad ním vo všetkých ohľadoch zdrvujúcu prevahu.

Každému je jasné, čo je úlohou opozície a že namiesto konštruktívnej výmeny názorov na to, čo by bolo dobré pre krajinu a jej obyvateľov sa  debaty medzi ňou a vládnucimi stranami často zvrhávajú na hádky o to, kto je väčší hlupák, zločinec a záškodník. Parlament je v parlamentnej demokracii najvyšší orgán štátnej moci, jej najreprezentatívnejšia zložka, niet sa preto čo čudovať, že v podobnom zlom duchu prebiehajú aj diskusie na internetových fórach, kde sa taktiež odohrávajú vyhrotené slovné súboje medzi „pravicou“ a „ľavicou“ a po osobných konfliktoch vznikajú dočasné účelové koalície, majúce za cieľ skoliť dobre mierenou ranou úhlavného nepriateľa, ktorý mi predtým najviac pošliapal kapustu. Namiesto ,,pobavených“ úsmevov nad úbohosťou protivníka predvádzaných pred kamerou sa hádžu do pľacu vysmiate smajlíky a nadávky, a osobné urážky „na plnú hubu“ sa zašifrujú do skratiek anglického internetového slangu (aby sa podčiarklo, že autor na rozdiel od toho debila, ktorého treba  zotrieť, nie je nijaký bezvýznamný bezmozgový lúzer a  lama, ale dobre informovaný člen Najvyššej rady Virtuálneho vesmíru).

Internet je médium, ktoré predstavuje dosiaľ nevídanú príležitosť zastihnúť  online „ducha doby“. V mäteži rôznych subjektívnych postojov, závislých od osobnej situácie jednotlivcov, od ich skúseností, šírky, hĺbky a druhu ich aktuálnych informácií, od celkového nastavenia, momentálneho  rozpoloženia, pozornosti, schopnosti vyjadrovania sa predsa len dá vystopovať akási všeobecná „nálada,“ prevládajúci  náhľad na svet a na ľudskú existenciu v ňom, na  jej perspektívu. A táto aj vďaka internetu neustále jednotnejšia globálna predstava potom spätne formuje ľudský svet na svoj obraz. Otázka je, či sa dá a má a môže „duch doby“ nejako zámerne ovplyvňovať, či sa to deje a odkiaľ zovšadiaľ tie zámerné vplyvy pochádzajú. Nakoľko a či sú uvedomené, plánovité a koordinované. A pokiaľ taká manipulácia existuje, do akej miery je tiež jej motivácia podmienená „duchom doby.“

Problém asi je, že „duch doby“ je napriek úsiliu ovládnuť ho, príliš spontánny a živelný, aby sa dal spútať a bolo možné spoľahlivo predvídať jeho správanie. Ťažko možno len prosto sčítať akési individuálne mentality, postoje a nálady v danom okamihu a jednoznačne z nich vyvodiť nejakú spoľahlivú prognózu vývoja  sveta. Aj keď také súčty môžu na niektoré jej možnosti poukazovať.

Dívala som sa na to dianie v českom parlamente a premýšľala,  aký význam má pre ľudí v politike slovo „morálka“. Čo ich vedie k tomu, že sa dajú na také povolanie, akú váhu má medzi ich motívmi osobná ctižiadosť, túžba po pocite vlastnej dôležitosti, ovládaní iných, nakoľko pritom kalkulujú s tým, že sa vďaka zvoleniu do parlamentu materiálne zabezpečia. U koľkých z nich je asi hlavnou pohnútkou snaha presadiť opatrenia, o ktorých sú presvedčení, že sú správne pre blaho toho celku, v mene ktorého sa podujali prijať zodpovednosť a podieľať sa na moci. Kto z nich myslí svoje slová o svojich najlepších úmysloch naozaj úprimne a poctivo? 

V tých vystúpeniach to o sebe tvrdili všetci – neschopnosť a bezcharakternosť si medzi sebou prehadzovali ako tenisovú loptičku. Každý z nich vedel podložiť svoje obvinenia pre obyčajného smrteľníka nezrozumiteľnými, vysoko odborným štýlom formulovanými argumentami, kadejakými tými indexami a množstvom štatistických údajov, pripojených k pojmom, o ktorých sotva bežný volič tuší, čo presne znamenajú. Všetci dokázali vymenovať tej nepriateľskej strane zoznam jej morálnych pokleskov a obvinení z kriminálnych činov, ktorých sa dopustila, usvedčiť ju z nehorázneho zneužívania moci a hazardovania s budúcnosťou krajiny, bezhlavo a bezohľadne drancovanej jej lúpežníckymi hordami. Záležalo len na presvedčivosti, s ktorou ten-ktorý zástupca ľudu dokázal interpretovať text svojho vystúpenia, nakoľko sa vedel stotožniť s rolou kladného hrdinu, bojujúceho na strane dobra a lásky proti silám zla a nenávisti.

Keď sa rozhliadneme, všade vidíme rastúce spoločenské rozpory a ich prerastanie do otvorených konfliktov. Nespokojné davy sa búria proti politickým elitám, ktoré sa starajú len o seba a „ľud“ či „občanov“ potrebujú len na to, aby im kryli chrbát, alebo aby ich používali v mocenskom zápase ako ničivú zbraň. Namiesto toho, aby spoločnosť zjednocovali, rozdeľujú ju a poburujú ľudí proti sebe. Ak sa nebude zvyšovať vek odchodu do dôchodku a znižovať jeho výška, starí prejedia budúcnosť mladým. Ak by štúdium študentom mali platiť všetci, aj tí, ktorí nevyužívajú túto službu, budú vlastne cudzím financovať ich budúce zvýhodnenie na trhu práce z vlastného vrecka. Lekári a sestry si vyštrajkovali vyššie mzdy, a tak treba zrušiť niektoré liečebné zariadenia a prepustiť zdravotníckych pracovníkov, lebo poisťovne zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť platiť nechcú a nemôžu. Takže na ústupky pod tlakom lekárskych odborov v konečnom dôsledku zase doplatí pacient. Školstvo je prebujnené, nekvalitné a nezodpovedá v dôsledku existencie množstva zbytočných ale pre nenáročnosť atraktívnych odborov požiadavkám trhu práce, kde sú žiadané najmä niektoré technické profesie a remeselníci. To sú tí, ktorí naozaj vytvárajú hodnoty, zatiaľ čo z tých humanitných pseudointelektuálov budú len nadbytoční byrokrati a nezamestnaní. Paraziti, priživujúci sa na práci spoločensky užitočných, ktorí sa s nimi budú musieť nedobrovoľne deliť o to, čo vďaka svojmu rozumu  a pracovitosti vyprodukujú. 

Ak chce mať niekto deti, nech si najskôr rozmyslí, za čo ich vychová, lebo ako prídu tí jednodetní či bezdetmí k tomu, aby mu priplácali zo svojho na ich výchovu. A podobne by si mali nezodpovedné slobodné matky či rozvedené najprv dobre rozmyslieť, či otehotnejú alebo sa rozvedú a neočakávať, že sa o ne postarajú takí, čo sa správajú zodpovedne. Na neprispôsobivých treba dlhý bič a krátky dvor. Dať im, ak majú dostať najesť, do ruky metly a lopaty a oddeliť ich od ,,slušných" ľudí. Najlepšie múrom a kordónom policajtov. Práce je dosť a kto nepracuje, nech neje! A treba prijať farmársky zákon! Ak vstúpiš svojvoľne na môj pozemok, pálim! A lúzri v uliciach? Mali sa snažiť a dobre sa učiť, aby si dokázali zohnať poriadnu prácu. Teraz tí neschopní a leniví čakajú, že na nich budú robiť tí schopní a usilovní. Sú hrozbou pre demokraciu a slobodnú spoločnosť. Komunistov, ktorých budú voliť v nádeji, že sa o nich postarajú, by bolo včas zakázať. Cirkev treba oddeliť od štátu. Kto chce veriť tomu stredovekému tmárstvu, nech si platí cirkevnú daň. Cirkevné reštitúcie? Figu borovú! Všetci farári sú teplí pedofili ...

Hľadá sa nepriateľ, ktorý má na svedomí všetok ten spoločenský marazmus. Hlavný vinník na exemplárne potrestanie a zalepenie očí. Obetný baránok. Niekto na predhodenie davu zaslepenému nenávisťou a hladnému po pomste, vhodný  na lynčovanie. Aby sa trochu vypustila para z toho nebezpečného tlakového hrnca a mohol byť zase chvíľu pokoj na prácu.

Tak neviem, či práve toto nie sú tie všeobecné znaky súčasného „ducha doby“, z ktorých by sa dali uhádnuť najbližšie spoločenské perspektívy. A či ho jednotlivci môžu nejako ovplyvniť, ak sa mu rozhodnú odolať a odmietnu sa mu prispôsobiť. Či stačí začať ho meniť vo vlastnej hlave a dúfať, že potom sa postupne bude pomaly zlepšovať aj tá všeobecná nálada a slovo „,mravnosť“ nielen v politike prestane byť iba vyprázdnenou frázou. 

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se