« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

PO PSÍCH ROKOCH


 


Keď vám ľudia začnú plánovať budúcnosť a súčasťou tých ich vízií sú napríklad návrhy, aby ste si zaobstarali psa, musíte sa nevdojak zamyslieť nad tým, ako sa im javia vaše perspektívy, i keď ste sa doteraz úvahám o svojich reálnych vyhliadkach radšej vyhýbali. 

Pes nepripadá tak či tak do úvahy. Jednak sa ich bojím, a jednak pochybujem, že by ten živý tvor chcel, aby som si ho adoptovala práve ja.

Doteraz zo všetkého živého v mojom okolí, ak si odmyslím vlastné deti, prežil iba vianočný kaktus. Dokonca som ho rozmnožila a pekne sa on a aj jeho klony rozrastajú. Hoci akosi neporiadne, divoko, krížom-krážom. Ešte nikdy ani tá materská chvoja, ani žiaden z jej potomkov nemali kvety, pretože som im  – ako už teraz viem od jedného sympatického mladého muža, u ktorého som minulý týždeň na trhu kupovala rastlinky - nevytvárala na to vhodné podmienky. Popravde, občas už vyzerali na skapanie. Zabudla som ich na balkóne v mraze, alebo som si nespomenula, že by ich bolo aj trochu poliať. Ale sú nesmierne húževnaté a obrnené voči nástrahám, ktorým sú pri súžití so mnou vystavené.

Psa teda nie, ale trochu života do toho umierania predsa len áno – a tak som sa zastavila cestou z práce na tom trhu pri rastlinkách. Musím ich pomenúvať takto všeobecne, lebo som si nezapamätala ich mená. Nejaké som ešte dokúpila v supermarkete. Sú asi pätoraké. Okrem toho mám semienka, ktoré sa pokúsim zasiať a budem sledovať, čo z nich vyraší. Raz som sa už o to pokúsila, a odvtedy, už celé roky, mám truhlíky a črepníky, ale s výnimkou toho jedného prvého a nadlho aj posledného pokusu, zavadzali v pivnici. Musela som ich odpratať z balkóna a policu, v ktorej boli strčené otočiť tak, aby v nej nemohli bývať holuby, ktoré si tam založili početnú kolóniu. Holubiu znášku z truhlíka som prikázala synovi, keď som na to prišla, vyhodiť. Keď som sa ho po čase opýtala, či tam tie vajcia ešte sú, povedal, že nie. Neklamal. Neboli. Boli tam už malé holúbätá. Toho už sa nedalo len tak zbaviť. Takže kým sa za asistencie mojich detí, ktoré mali z toho improvizovaného holubníka ohromnú radosť, nenaučili holubie mláďatá lietať, bola som nútená obrniť sa trpezlivosťou. A potom vziať špachtľu a ryžovú kefu a všetko po tom ich ornitologickom experimente upratať. 

Holuby sa už dosť dlho nikde neukazujú. Asi ich otrávili. Boli to potomkovia tých z holubníkov niekdajších súkromných chovateľov, dvory ktorých museli ustúpiť panelákom. Bezdomovci. A niekam zmizli aj početné netopiere vyletujúce z tých okrúhlych otvorov pod strechami. A aj lastovičky, čo si takto zjari tvrdohlavo stavali hniezda v rohoch vonkajších zárubní nad oblokom. Ani vrabce nevidno. Možno to robí ten elektronický smog. Možno sú už všetky predtým kade – tade poletujúce tvory len na facebooku... 

Vtedy pri tom mojom prvom márnom mičurinskom pokuse mi po nejakom čase začala zo semiačok z vrecúška, na ktorom sa mi nechcelo ani prečítať návod, nezriadene vyrastať húština akýchsi vysokých bylí, ktoré vzápätí zoschli a zdreveneli. Vyzeralo to príšerne, ako keby som vytrhala zo slamníka starú slamu a nastrkala ju do zeme. Po tomto pestovateľskom neúspechu som skonštatovala, že asi nemám gény po poľnohospodároch a na piplanie sa v zemi som sa nadlho vykašľala.

Ale asi to bude tak, že keď človek prekročí určitú hranicu, začne ho to divne priťahovať späť k tomu, z čoho pochádza všetko živé. Ako keby mal podvedomé nutkanie vrátiť sa na začiatok toho kruhu. Možno ho teší pozorovať to klíčenie a kvitnutie, lebo sa potrebuje presvedčiť o pokračovaní aj mimo svojej osobnej existencie. I keď uvedomenie si omylu, s ktorým svojmu jednotlivému životu pripisoval zvláštny význam, môže v prvej chvíli nepríjemne zaskočiť. A bude sa cítiť urazený, že by sa ten zvláštny význam mal scvrknúť na hocakú náhradku, napríklad v podobe psa...  

Ale tie rastlinky som si zasadila a predbežne sa zdá, že sa v truhlíkoch a črepníkoch dobre udomácňujú. Presadila som aj ten strapatý vianočný kaktus a skúsim sa držať rád onoho sympatického mládenca, ako s ním zaobchádzať, aby rozkvitol. 

Má na to po tých psích rokoch márneho snaženia nárok.

 

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se