« Úvod | BALADA O DREVE »

DISKOPRÍBEH Z BŘECLAVI

Keď v polovici apríla tohto roku vypukla břeclavská aféra, od začiatku som mala podozrenie, že ide o populisticky nafúknutú mediálnu bublinu a davovú hystériu. Hnanie  vody na mlyn extrémistom, volajúcim po tvrdých represiách voči neprispôsobivým parazitom.

Žijem v meste, kde je už možno aj každý štvrtý obyvateľ Róm a v regióne, kde v niektorých obciach prevládajú Rómovia. A sú aj také dediny, v ktorých bieli už takmer nebývajú. Vysvetlenie je jednoduché; kto môže, odíde odtiaľto, pretože tu nie je práca - ľudia tu nemajú nijaké vyhliadky, že by sa ich sociálna situácia mohla do budúcnosti zlepšiť. Ak by tu ostali, ich potomkov by čakal postupný úpadok.

Kvôli nízkej cene domov po zomrelých rodičoch a prarodičoch vysťahovalcov sem naopak prichádzajú z rôznych väčších miest za svojimi rómske rodiny dlhodobo nezamestnaných neplatičov a za nimi sa potom sťahuje postupne ďalšie široké príbuzenstvo. Rómovia sa spoliehajú v ťažkej situácii na pomoc svojich, na stále ešte pevné rodinné a príbuzenské väzby; ich domov, ich vlasť, ich jediná spoľahlivá opora sú ich vlastní ľudia, nie krajina, štát bielej majority, v ktorom žijú. Keď sa ľudia ocitajú v existenčnom ohrození, zomkne ich to dohromady – a oni mnohí vlastne inak ani nikdy nežili. Je pre nich prirodzené hľadať azyl vo svojich viac alebo menej izolovaných komunitách. Preto vznikajú medzi bielou majoritou také rozľahlé ostrovy rómskej populácie. Pasce, z ktorých je len veľmi ťažké sa dostať.


Nikdy som s tunajšími Rómami nemala nijaké problémy.

Pätnásťročný Ukrajinec (prečo nezdôrazniť etnickú príslušnosť, keď médiá, čo rozvírili rasovú nenávisť v Břeclavi, ani trochu nezaváhali s obviňovaním príslušníkov rómskeho etnika z útoku na bieleho chlapca) si vymyslel historku, že ho 16. 4. 2012 bezdôvodne, z ničoho – nič  napadli traja rómski muži a surovo ho zmlátili po tom, ako im nedal požadovanú cigaretu. Matka Oksana zverejnila  vymyslené informácie o okolnostiach, za ktorých jej syn prišiel o ľadvinu, čím podnietila vlnu rasovej nenávisti nielen v Břeclavi, ale aj v celom Česku. (Tak trochu vedľajším produktom jej mediálnej slávy bolo zatiahnutie Slovenska do celej kauzy – lebo ako inak, agresormi nemohli byť iní, len kriminálne rómske živly zo Slovenska. Odkiaľ odinakiaľ by sa Rómovia po vyvraždení Sintov a ďalších cigánskych skupín v Protektoráte aj boli vzali, však? Tak teraz nech si ich Slováci všetkých berú späť domov! Že sú to prevažne Rómovia, ktorí na Slovensko prišli najmä po II. svetovej vojne z Balkánu, to si už nikto nebude pamätať, ani oni sami.)

MALÝ EXKURZ DO UKRAJINSKÉHO NACIONALIZMU, RASIZMU A ŠOVINIZMU

Ruské slovo pogrom znamená pohromu, t.j. hromadné násilie, rabovanie majetku, ničenie, vraždenie skupiny obyvateľstva, nenávidenej z rasových či náboženských dôvodov. Rasová nenávisť voči Židom najmä na Ukrajine, ktorá bola popri Poľsku a Litve centrom židovského života, prepukla neraz.  Čím viac vďaka vzdelanosti a svojim skúsenostiam Židia prosperovali  (boli obchodníkmi, finančníkmi aj úradníkmi – nenávidenými vyberačmi daní a ciel), tým viac narastal antisemitizmus, najmä u ukrajinských kozákov. V roku 1648 kozáci pod vedením Bohdana Chmielnickeho vyvolali povstanie proti poľskej nadvláde, v ktorom kruto zmasakrovali okrem Poliakov aj desiatky tisíc ľudí židovského pôvodu, obviňovaných z toho, že sú nástrojom poľskej šľachty na zotročenie chudobného ľudu. Keď bola potom Ukrajina pripojená za podpory Chmielnického k cárskemu Rusku, situácia Židov sa ešte zhoršila.

Tesne predtým ako z východu dorazili aj do nášho mestečka prví dvaja Židia, strhli sa v cárskom Rusku po falošnom obvinení z účasti príslušníkov tohto etnika na atentáte na cára masové protižidovské akcie. Následne bol prijatý tisícstranový cársky zákonník s tvrdými opatreniami voči židovskému obyvateľstvu a potom nasledovali ďalšie vlny ničivých pogromov.

Aj po roku 1917, počas občianskej vojny, bolo na Ukrajine povraždených asi 100 000 Židov. A potom, počas II. svetovej vojny veľká časť ukrajinskej populácie na území okupovanom nacistami horlivo spolupracovala na ich vyhladzovaní. Litovčania a Ukrajinci boli najhoršími židobijcami v nacistických koncentračných táboroch. (Po dobytí Ukrajiny Nemcami sonderkomando a schutzpolizei len v Babom Jare pri Kyjeve v dňoch  29. a 30. septembra 1941 zmasakrovali 33 771 Židov). Tí, ktorí stihli utiecť na neokupované sovietske územie a po vojne sa vrátili domov na Ukrajinu sa stretli s nepriateľstvom ukrajinského obyvateľstva; antisemitské nálady presakovali do literatúry a umenia i do oficiálnej politickej propagandy. Boli úzko spojené s ruskou pravoslávnou cirkvou a ukrajinským nacionalizmom. Aj prieskum zo začiatku 90. rokov ukázal, že Židia sú obviňovaní za  ekonomickú devastáciu krajiny a zo snáh politicky ovládať tento región.

V porovnaní s malým Slovenskom je počet Rómov na Ukrajine zanedbateľný. No i tak tam žije jedna z najpočetnejších rómskych komunít z bývalých krajín ZSSR. Na rozdiel od Slovenska bolo z nacistami okupovaných území vrátane Ukrajiny od roku 1943 postupne deportovaných okolo 20 tisíc Rómov. V plynových komorách v auguste 1944 ich zavraždili asi 3000.

Rómovia žijúci dnes na východe Ukrajiny a v južnom Rusku sa nazývajú Servi (Servuria). Okrem toho tam žije aj značné množstvo Vlaxuria Roma, patriacich podľa dialektu do starovalašskej skupiny. Na južnej Ukrajine a v južnom Rusku žijú aj Kishinyovci - moldavskí Rómovia. Servitka Roma a Rumungri, Besarabi a Lingurara sú usadení na Zakarpatí.

Platí: chudobná a zaostalá krajina - ešte chudobnejší, zaostalejší a opovrhovanejší Rómovia.

Chudobní Ukrajinci putujú na Západ za lepšími zárobkovými možnosťami a znesiteľnejším životom. V Česku je ukrajinská národnostná menšina už najväčšou (117 810 ľudí). Imigranti to nikde nemajú ľahké. Musia robiť podradné práce za menej peňazí ako domáci. Ocitajú sa na spodných priečkach spoločenského rebríčka. Musia sa vyrovnávať aj s nepriateľskými postojmi domáceho obyvateľstva, ktoré v časoch krízy nie je ani trochu nadšené z konkurencie na trhu práce. Ešte nižší spoločenský status a viac antipatií než oni majú však stále Rómovia. Zdieľať protirómske postoje, spoločnú nenávisť a pridávať sa k odporcom tejto spoločensky nežiaducej príťaže, byť poturčencom horším od Turka, možno prispieva k pocitu plnohodnotnej identifikácie s domácim obyvateľstvom, k rastu vlastného sebavedomia...

HISTORICKÁ PARALELA

Koncom 19. storočia bol uskutočnený celouhorský súpis Rómov. Podľa zistení ich žilo celkovo v Uhorsku 274 940 (1,8% z celkového počtu obyvateľstva), z toho na území Slovenska 36 237(vyše 13% z celkového počtu Rómov v Uhorsku). Boli prevažne usadlí (na Slovensku bolo usadlých Rómov až 92,9%). Žili v obciach s bielymi aj mimo obcí. Problémy na území novovzniknutej ČSR spôsobovali kočovní Rómovia prichádzajúci z Maďarska a Rumunska. V obežníku Ministra s plnou mocou pre správu Slovenska sa konštatuje, že pomery na Slovensku sú značne odlišné, lebo tu je väčšina Rómov na rozdiel od českých krajín, kde nič také neexistuje, usadlých. A ďalej sa tam píše, že treba zabrániť príchodu cudzích ,,obtiažnych“ Rómov na naše územie. 

V roku 1924 v záujme odstránenia zaostalého spôsobu života a prevencie asociálnej činnosti rómskeho obyvateľstva Zemská politická správa v Prahe zostavila zoznam Rómov s  príslušným domovským právom v Čechách. Na Slovensku sa o jeho zostavenie snažilo v roku 1925 Ministerstvo vnútra. Definitívny súpis Rómov mal byť uskutočnený do roku 1927. V miestach ich koncentrácie mali byť posilnené žandárske stanice. Lenže v tom čase sa vzťahy medzi Rómami a majoritou veľmi zhoršili a potom nasledovali tvrdé represívne opatrenia voči rómskej komunite. 

K zhoršeniu vzťahov k Rómom došlo najmä po obžalovaní Rómov z Moldavy nad Bodvou (1927 – 1929) zo zločinov vrážd a lúpeží. Obvinených bolo 19 a väčšinou boli neplnoletí.  Priebeh vyšetrovania bol komplikovaný a výsledky nejasné a protirečivé. Chýbali informácie, dôkazy, ako aj telá niektorých obetí. Z jednotlivých vrážd sa obžalovaní obviňovali navzájom. Jeden z nich sa priznal ku kanibalizmu, čo však neskôr bolo vyvrátené na základe posudkov psychiatrov. Aj tak však vinou medializácie senzačnej historky o ľudožrútstve moldavských Rómov ostal na nich biľag neľudských netvorov.

Voči Rómom boli prijaté protirómske zákony nadväzujúce na rakúsko – uhorské perzekučné právne normy, ako bol Zákon o potulných Cigánoch (1927). Definoval pojem potulný Cigán, nariaďoval Rómom dostaviť sa k súpisu, umožnil úradom preverovať drsnými spôsobmi ich totožnosť, zaviedol cigánske legitimácie pre všetky osoby staršie ako 14 rokov. Obsahoval viacero zákazov a obmedzení a vytváral možnosť zakročiť aj voči usadlým Rómom. Rómovia napr. smeli táboriť len na miestach určených starostom obce, pričom zákon bol modifikovaný podľa regionálnych potrieb opatreniami príslušných okresných úradov. Umožňoval tiež odňať rómskym rodinám deti mladšie ako 18 rokov. Administratívne a represívne prostriedky voči Rómom neprispeli k zvyšovaniu kvality ich populácie a ich života, naopak, len podporili ich vyčlenenie na okraj majoritnej spoločnosti, čo sa ešte znásobilo po rozdelení ČSR a vzniku Protektorátu a SR, keď sa voči nim postupovalo podobne ako voči Židom (i keď zo Slovenska domáci prevažne usadlí Rómovia s výnimkou obdobia po potlačení SNP neboli vyvážaní do koncentračných táborov a fyzicky likvidovaní).

VŠECHNO JE TO SPRÁVNĚ NAČATÝ, ÁÁÁ...

Michal David, showbiznisový podikateľ, spopularizoval diskopríbeh nevinnej obete, mladého nádejného ukrajinského športovca a jeho nešťastnej matky Oksany a usporiadal benefičný koncert. Výťažok z neho, 100 000 Čk, mal chlapcovi kompenzovať zdravotné poškodenie, ktoré mu spôsobili neznáme rómske hyeny. Možno vznikli ešte aj iné účty na zbieranie finančných príspevkov na podporu nešťastného chlapca a jeho rodiny. Mýtus o troch neznámych Rómoch pomáhali šíriť mienkotvorné médiá, nerešpektujúc prezumpciu neviny. Podporili naopak koncepciu kolektívnej viny. Proti etniku, označenému horlivými novinármi za páchateľa neľudského činu sa zdvihla v Břeclavi a nielen tam priam tsunami spravodlivého hnevu. Skíni sa konečne mohli opäť za morálnej podpory verejnosti dosýtosti vyšantiť na náhodne vybranej rómskej rodine, usporiadať taký malý cvičný pogrom. A 2000 účastníkov protirómskeho pochodu malo znova príležitosť vypustiť trochu pary z pretlaku negatívnych emócií, ktoré sa v nich zbierajú v dôsledku celkovej ekonomicko - sociálnej situácie a neistých výhľadov do budúcnosti. Michalovi Davidovi je dnes ľúto chlapca a matky, ktorí sa po tom, ako všetko prasklo, ocitli v nezávideniahodnom položení. Nezávidí im.

A čo tí břeclavskí Rómovia – tým bolo počas tej masívnej kampane proti nim, ktorú pomohol organizovať, čo závidieť?

Ako je vidieť, od lživých obvinení sa už nedá dodatočne očistiť. Mnoho účastníkov internetových diskusií si vraj myslí, že chlapec pôvodne neklamal, len teraz pod nátlakom zmenil výpoveď. Niekomu ide o to, aby sa všetko ututlalo a zase sa nič proti tým Rómom nepodniklo! Určite ide o nejakú hnusnú konšpiráciu. Chudák zbitý chlapec je zastrašovaný a prinútený klamať. Nie, nie, tie tisícky slušných občanov pochodujúcich za právo a spravodlivosť si nedajú len tak ľahko vymyť mozog. Nepodľahnú nejakej naivnej mediálnej kampani. Vedia svoje. A nikto ich nepresvedčí, že tí traja rómski zabijaci s nikotínovým deficitom nikdy neexistovali.

Všechno je správně načatý, ááá...

 

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se