« Úvod | A DOTRETICE... »

KOLÁŽ

Vždy ma bavili koláže. Nevedela som nič o Georgesovi Braqueovi. Takých osvietených učiteľov výtvarnej výchovy sme v škole nemali, a raz na vianoce som dostala okrem kufríka s farbami ,,Dejiny maliarstva," ale len po Cézanna. To bolo v období, keď som bola ťažko závislá od kreslenia. Neboli ešte počítače a nemala som ani foťák - no mala som neodbytné nutkanie napodobniť všetko to, čo sa mihá všade naokolo a čo nedokážem poriadne zachytiť svojimi zmyslami, ani len vnímať, nie si to ešte vysvetliť. Mama neznášala moje zlozvyky, vrátane toho kreslenia. Vlepovala som si do tých obrázkov kdejaké výstrižky a iné veci. Na začiatku som nikdy celkom nevedela, čo by to vlastne malo nakoniec vyjadrovať, ale vždy z toho vyliezlo niečo, čo nadobudlo pre mňa určitý prekvapivý zmysel. Bolo to vzrušujúce objavovanie.

Bol to jednoducho môj spôsob, ako porozumieť tomu zmätku okolo, ako náhodné vnemy, ktoré na mňa útočili zo všetkých strán, ako - tak  logicky usporiadať. Rozlúštiť tajomstvá v zakázanom krídle strašidelného zámku.

Je to podobné ako skladať slová do obrazu, ktorý sa zrazu začne trochu podobať na to, čo sa nás letmo dotklo cez naše zmysly a city; ako krídlo splašeného vtáka, ktorý vzápätí odletí a zmizne v nedohľadne.

Ak nám ešte nejaká schopnosť vnímať a cítiť ostala.

To skladanie je zároveň aj resuscitácia. Umelé udržiavanie pri živote, v nádeji, že aj keď len tak vegetujeme, ešte nemusí byť úplný koniec. Aj v tom hlbokom bezvedomí sa ešte zubami – nechtami snažíme zachytiť o niečo, čo by sme mohli pochopiť.

Pretože sa bojíme neznámeho.

predobrázok



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se