« Úvod | BALADA O DREVE »

SLOVÁ DO VETRA

Na konci leta hádžem slová do vetra.

Ani len nezašuštia, tak čo s nimi ?

Len škrtnúť zápalkou nad krtincami mokrej hliny,

priškrtiť, nech čušia, nech nevrieskajú v hlave,

zhrnúť ich na kopu a spáliť do tla na pošliapanej tráve!

 

Ach, ako nenávidím slová

- vzápätí však znova milujem ich snovať !

Večer ma omámia a ráno som z nich chorá.

Jediné, čo ma vzpruží,

kým jeseň za oknom sa nenápadne plúži,

je nahádzať  ich všetky do kaluží.

 

A hľadieť ľahostajne zhora

na kopy slov, kým nedohoria,

dokiaľ sa neobrátia na popol !

Očistiť sa od nich v ohni,

ako červ vyliezť potom z popola.

 

Ako pred počiatkom,

keď bolo ešte ticho,

celkom bez slova.


1

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se