« Úvod | TAKÁ NOVEMBROVÁ »

NEUSKUTOČNITEĽNÝ SEN

 

Platy učiteľov v EU


Česko                     750      -      1100      eur 

 

Rakúsko                 2000    -       3300     eur 

 

Fínsko                    2000    -       3000     eur 

 

Grécko                   1200    -       1500     eur 

 

Veľká Británia        3500 eur    priemerný plat

 

Maďarsko               641 eur         priem.plat 

 

Estónsko                608 eur         priem.plat 

 

Slovensko               530 eur         priem.plat 

 

Štrajk učiteľov minulý štvrtok ma nijako nenadchol, i ked som sa ho nakoniec zúčastnila. Pôvodne som sa vyjadrila ako jedna z mála, že štrajkovať nemienim, ale nakoniec som si to rozmyslela, pretože po dlhšom čase mali prísť domov deti a povedala som si, že ten jeden deň voľna – i keď neplateného – by sa mi veru predtým zišiel. Tak som sa napokon predsa len vyškrtla zo zoznamu štrajkokazov a začlenila sa do davu nádejných štrajkujúcich. Potom ktosi začal vymýšľať, že by bolo i nejaké transparenty vytiahnuť a sprievodu mestom sa zúčastniť, a boli tiež dohady, či štrajkujúci majú ostať doma, alebo sa ráno hlásiť na štrajkovom výbore, ktorý údajne mal – podľa prvých nejasných správ – sedieť v škole od šiestej, do šiestej. Tak to teda nie, povedala som, potom neštrajkujem, a vraciam sa k malej skupinke tých neuvedomelých,  ktorí si prídu v ten deň v pokoji posedieť do školy bez žiakov.

Školstvo je celé choré. Podľa mňa nevyliečiteľne. Nejakých 50 eur (v hrubom) k mizernému platu, za ktoré sa štrajkovalo, ho určite nevylieči. A mňa z biedy nevytrhne. Viac ako tá almužna od štátu mňa osobne štvú celkom iné veci, ale teraz hodinu po polnoci sa  o nich iste nebudem zoširoka rozpisovať. Možno zase až nabudúce. Keď sa mi vôbec ešte bude chcieť. Lebo už ma tak trochu začína nudiť večne sa babrať v tých prehnitých pomeroch v našej drahej domovine. Pred dvadsiatimi rokmi som ešte mohla dúfať, že to nebude večne takto, a po zlých časoch prídu lepšie... 

To som ešte mala tých dvadsať rokov skúseností s márnymi nádejami, a ešte vari i snami,  pred sebou.

Nie že by som už snívať ani trochu nevedela, ale už tie sny celkom dobre rozoznám od skutočnosti. Dnes viem, čo človek sám môže a zmôže. Učiteľ pri 22 hodinovom povinnom týždennom úväzku (ktorý mu skrátia iba ak pre nedostatok žiakov, ale spolu so zárobkom) nemôže učiť kvalitne. A štát sa nechystá ten úväzok skracovať, lebo by musel do školstva naliať namiesto tých mizerných 50 eur na hlavu, o ktoré šlo štrajkujúcim, oveľa viac peňazí. A tie, ako povedal pán minister, nevie, kde by našiel. Na také výdavky by potom doplatili tí so zlatými padákmi. A on je teraz tiež jeden z nich.

A tak môžem len snívať s vedomím neuskutočniteľnosti toho sna. Keby som mala o polovicu viac času na ozajstnú robotu, namiesto tých zbytočných táranín, ktoré treba ustavične zapisovať do všetkej tej pedagogickej dokumentácie, aby na papieri všetko vyzeralo tak, ako má, ani by ma nezaujímalo, čo za ňu dostanem.

Pretože potom by malo zmysel robiť to aj za málo. Ale pre radosť a vlastné uspokojenie.

 

 

zajímavý

přidat komentář

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se