« Úvod | A DOTRETICE... »

TÁ ISTÁ PESNIČKA



Bolo by načase, aby sa niektorá nová vláda už prestala vyhovárať na tie minulé a na svetovú hospodársku krízu, ktorá nie je v skutočnosti hospodárska, ale ako už nejeden skutočný mysliteľ poznamenal, je to kríza hodnôt. Opäť naplno zažívame to, čo sme cítili pred osemdesiatym deviatym : že všetko je postavené na hlavu, všade samá prázdna fráza, formalizmus, samoúčelná byrokracia, a tí, čo riadia štát, sú celkom odtrhnutí od reálneho života, stratili schopnosť vžiť sa do situácie obyčajného človeka niekde v Snine, alebo v Rimavskej Sobote. Ak niektorí z nich niekedy takú schopnosť vôbec mali. Hlavne, že oni sú za vodou. 

Ľudia, ktorí nadšene privítali zmeny v 89., sú nimi hlboko sklamaní. Právom sa cítia oklamaní. Človek má iba jeden život a keď mu zase niekto teraz tvrdí, že si musí, bohužiaľ, na tomto svete odtrpieť svoje, aby potom mohlo byť lepšie, nemožno sa čudovať, že mu to už ide na nervy. Ako otrepaná odrhovačka. Vyše dvadsať rokov  na nás apelujú, aby sme ešte vydržali a cestou do Zeme zasľúbenej si ešte o zopár dierok utiahli opasok, zaťali zuby, prečkali nejako zlé časy. A my bezmocne krčíme ramenami : nič sa nedá robiť, keď je to už raz tak, nepomôžeme si...

Ale v televízii - presne tak, ako v minulosti, keď nám štátna propaganda ukazovala rozosmiate tváre mládežníkov, mávajúcich štátnym návštevám zo spriatelených krajín, úspechy našich baníkov a poľnohospodárov, a ako bonus i nejaké tie nové modely, pripravené na novú sezónu v odevných závodoch - aj naďalej všetko vyzerá, ako keby sme po porážke komunizmu budovali šťastnú kapitalistickú demokratickú budúcnosť. Máme ústavne zaručené všetky ľudské a občianske práva a sme si rovní pred zákonom - ibaže, tak ako v minulosti, niektorí sú si rovní, a iní rovnejší. A nie iba o nenápadný kúsok, ale o poriadne kusisko.

No nemá žialiť za tým socializmom  niekto, kto len čo po návrate z námestia zavesil kľúče na klinec, prišiel o robotu a odvtedy sa potĺka ako sezónny robotník po kdejakých farmách, dochádza stovky kilometrov do nejakej fabriky, kde býva na ubytovni s alkoholikmi a feťákmi, kto opatruje sociálne ešte pomerne slušne zabezpečných dôchodcov v Rakúsku a nechá sa mlátiť za pár eur po prstoch kórejským manažérom, zatiačo sa mu doma rozpadá rodina? Má jasať niekto, kto už mesiace nevidel žiadnu výplatu a nemôže platiť účty a pokuty z omeškania? Určite bude vyskakovať od radosti po plafón, že po celoživotnej práci dostane minimálny dôchodok, presne taký, ako aj ten, čo bral po celý život sociálne dávky, a má  tú výhodu, že sa na tej celoživotnej sociálke naučil, ako prežiť z almužny a nemať zábrany si nelegálnymi spôsobmi  k tej žobračenke trochu prilepšiť.

Nemožno ľudí odsudzovať za to, že vzdychajú za totalitným režimom, keď zistili, že to, čím ich strašila odchádzajúca komunistická verchuška, sa nakoniec splnilo do bodky, a naopak, humanistické posolstvá disidentov z novembrových tribún sa zmenili na prázdne slová, ktoré vtedy dojatím slziacim davom znejú teraz ako výsmech. A všetka tá láska, ktorú sme si sľúbili, sa mení na zlosť a nenávisť. Sklamaní bezmocní sa z nej potom vďaka slobode presvedčenia, názoru a slova môžu vypísať niekde na internetovom fóre. Alebo opľuť či vyfackať niektorého nenávideného politika. To už nie celkom beztrestne. A politik im tiež môže jednu priložiť...

Nemožno ľuďom zazlievať, že prehliadajú skrivodlivosti a tragédie minulej doby, keď teraz pociťujú na vlastnej koži novú nespravodlivosť a tiež prežívajú svoje osobné tragédie. A rovnako ako v minulosti, ani teraz ich osudy nikoho nezaujímajú. Každý sa stará hlavne o to, aby sám nejako prežil.

Počúvam, čítam občas výroky na adresu tzv. hlúpej a  lenivej lúzy z ulice, ktorej sa nechce makať a len sa sťažuje, fňuká, a tí slušní občania aby na ňu doplácali zo svojich daní. A štve ma to pohŕdanie jedných druhými, ten snobizmus, to vymedzovanie a nadradzovanie sa nad beztvarú masu, ktorá si za svoju neschopnosť a menejcennosť nezaslúži nič iné, než to jedno teplé jedlo denne od charity. Ale neurobím s tým nič - kým si ten nadčlovek, čo takto uvažuje, sám neochutná, ako chutí taká polievka, keď si ju raz spolu s ostatnými nadľuďmi navarí.

souhlas

přidat komentář

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se