« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

ČIERNOBIELY SVET


Ráno som nešla rovno do práce, ale najprv na bytový podnik odhlásiť z bytu nájomníkov, ktorým sme ho dali do užívania len za náklady na bývanie, bez nájomného. Boli to dvaja mladí ľudia s dieťaťom. Podotýkam, že bieli, lebo je to vzhľadom na ďalšie súvislosti dôležité. Bieli, ktorí si myslia, že by sme sa na Slovensku mohli mať oveľa lepšie, keby sme nemali na krku toľko Cigánov. Byt bol zariadený, a tak ako to bolo uvedené v zmluve, spôsobilý na bežné užívanie. Nijaký luxus, ale boli tam aj koberce a záclony. Boli, lebo už nie sú. Nájomníci ich zničili, alebo si ich odniesli, ako aj niekoľko ďalších vecí, ktoré sa im zišli; skriňu s nástavcom, zachovalé celodrevené dvere, namiesto ktorých podhodili pod schody iné, zničené, pravdepodobne z bytu v susednom činžiaku, kam sa presťahovali. V ňom nemajú ústredné kúrenie a teplú vodu z plynovej kotolne, a ak je tam elektrický boiler a sporák, jeho majiteľ sa môže tešiť na sekeru, ktorá mu po nich ostane po vyúčtovaní za elektrinu. Tak ako ostala po nich sekera nám. 700 eur. Vraj boli bez práce a nemali na to, aby dlh vyrovnali. K ich podlžnosti  treba prirátať stav, v ktorom byt zanechali. Zo skrinky, kam napchali zvyšky skla zo sekretára, to, ktoré nerozbili, alebo si  neodniesli, mi do nosa udrel pach alkoholu. Na ten sa asi peniaze našli vždy.

Cestou z toho bytového podniku som prechádzala cez výkop, na ktorom pracovali Cigáni. Väčšinou mladí chlapi tak okolo tridsiatky. Máme tu veľa Cigánov; bývajú v meste, sústredene v gete, ktorému sa ako inde v podobných mestách s cigánskymi sídliskami hovorí Bronx, rozptýlene, medzi ostatnými v iných častiach mesta, aj v osade, ktorá sa za Slovenského štátu presťahovala v dôsledku zákona, podľa ktorého nesmeli bývať Cigáni v blízkosti hlavnej cesty, na pekný kopec nad mestom. Z niekoľkých cigánskych domov sa ešte za socializmu niekoľkonásobne rozrástla, lebo tam postavili také nízkorozpočtové paneláky a do nich nasťahovali obyvateľov z cigánskych osád zo širšieho okolia. Takže z pôvodne homogénnej malej rómskej komunity, zloženej prevažne zo starousadlíkov, žije teraz v meste pestrá a nesúrodá zmes rómskeho obyvateľstva. Tí bývajúci v meste medzi bielymi, aj na tom rómskom sídlisku, odkiaľ len postupne utekali gádžovia, a kde ešte stále existujú ostrovčeky nerómskych obyvateľov, sú - i keď väčšinou bez stálej práce - predsa len na akej-takej kultúrnej úrovni. Deti skončia aspoň tú ZŠ, mnohé učňovku, nájdu sa aj maturanti – hoci, ako vieme, maturita už dávno nie je ani zďaleka, čo bývala, a to maturitné vysvedčenie z rôznych škôl je rovnocenné iba formálne.

Asi na mne bolo vidieť ten záujem, s ktorými som už z diaľky hľadela na tie výkopové práce, lebo keď som prechádzala pomedzi tých kopáčov na mieste, kde ostal úzky pruh trávnika medzi jamami na uloženie káblov elektrickej prípojky (ako som sa o chvíľu dozvedela), jeden z nich sa mi prihovoril. Oči sa nám stretli a spontánne sme sa dali do reči. Zazdalo sa mi, že ho poznám. Povedomá tvár. Máme tu rôzne typy Cigánov: tých celkom tmavých, ktorí vyzerajú ako zo Srí Lanky (kedysi u nás pracovali Srílančania a boli na nerozoznanie od tých našich starousadlíkov z osady), arabské typy, grécke typy, ryšavých so svetlou pokožkou a modrými očami, takých, čo vyzerajú ako indickí Árijci... Tí pochádzajúci z maďarských dedín v okolí sú často aj zo zmiešaných rodín, nepoznať na nich, ktorí sú ktorí. Nezamestnanosť je rovnaká u jedných aj druhých a s ňou ide ruka v ruke aj tá celková úroveň a motivácia nových generácií, navyknutých na život zo dňa na deň a na závislosť od sociálneho podporného systému.

Tak sme dali s tým mladým Cigánom spolu reč. Vravel, že hoci má maturitu na lesníckej škole, musí si  takto zarábať príležitostnou prácou za minimálnu mzdu. Iná sa nezoženie. Konkrétne táto robota je asi na týždeň. Potom musí čakať, či sa zase niečo naskytne, alebo nie. Ono je to skôr nie ako áno. Ale sem-tam sa niečo stavia, alebo prerába. Bieli hovoria - vraví mi - že sa Cigánom robiť nechce, ale oni sú radi, ak zoženú hocijakú robotu, lebo majú rodiny a pre tie potrebujú peniaze. Je fakt, že na stavbách a pri výkopoch robia väčšinou Cigáni, lebo bieli nezamestnaní asi nie sú ochotní robiť za také nič. Ak je to načierno, čo asi často je, mohli by im dať tí, pre ktorých kopú a stavajú, aspoň niečo naviac, keď ušetria na odvodoch, ale nedajú. Nevážia si ich prácu. To na Západe je to inak. Tam prácu oceniť vedia - mienil. Ja mu na to, že strach o robotu tu u nás nemajú len Cigáni a že aj na Západe bude asi teraz so zháňaním zamestnania ťažšie. Sme na tom tak nejako všetci rovnako. Keď je veľa ľudí pred bránou, zárobky sú nízke a každý je okamžite nahraditeľný. A mnohí z nás navyše. Sme skrátka všetci na jednej lodi. A nie je to tak, že by všetci bieli všetkých Cigánov hádzali do jedného vreca. Ale čo si budeme hovoriť – mnohých z tých osád by asi ťažko niekto dostal do práce, aj keby bola. To je celkom iný svet, iná mentalita...

Rozlúčili sme sa, zaželali si všetko dobré, a ja som cestou ešte chvíľu premýšľala o tých s tou inou mentalitou. Nie, že by vôbec nič nerobili. Musia ísť do lesa na drevo, aby mali čím kúriť a nezamrzli v chatrči, musia si nanosiť vodu, s igelitkami, so starými detskými kočíkmi a káričkami vyrobenými z tých kočíkov obchádzajú kontajnery na smeti, aby mali čím nakŕmiť zvieratá, ktoré si v osade chovajú, alebo našli niečo, čo by sa hodilo aj ľuďom, či čo by mohli za pár drobných odniesť do zberu. V lete ponúkajú okoloidúcim hríby, maliny, černice, brusnice, ktoré nazbierali v lese vysoko v horách. Každý deň odznovu sa ako pradávni lovci-zberači vypravujú do nášho sveta, aby si zohnali niečo na holé živobytie. Nie sú zvyknutí otrocky robiť s krompáčmi a lopatami ako my, prispôsobiví. Práca v našom ponímaní im je cudzia. I keď ich každodenný boj o prežitie stojí tiež nemalú námahu. Nás navyše straší ešte aj budúcnosť, o ktorú sa oni nestarajú, lebo ju nikdy nemali. Ako ju možno nemáme ani my. Len o tom zatiaľ nevieme...


Mě bílí nájemníci se třemi malými dětmi stáli vše. Rok sem je živil. Dům zničili. Děti jsou teď v děcáku. Cikáni sousedi nabídli pomoc při práci na domě. Katastrofa.

přidat komentář

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se