« Úvod | A DOTRETICE... »

NENÁVISŤ


Mirek Lodendal, Praha 

 Úterý, 4.prosince 2012, 21:05:58   

 ... Byl jsem na Slovensku pred dvema mnesici...bida bida a bida v Kosicich jsem stezi nasel restauraci kde se clovek mohl najist jsou tam jen putyky jelikoz pod 10 euro se nenajite takze jsou prazdne nebo maji jen studenou kuchyni tedy burty lide nemaji na cinzi natoz jit jako v Praze na gulas Slovaci by chteli zpet ale zapomneli jak je Masaryk vytahl od Madaru kteri snima zachazeli jak s do.by.tkem nemneli ani svuj jazyk ten byl pak ceskou akademii vytvoren ze stredoslovenstiny ....cpalo se tam horem dolem a pak se pridali k Hitlerovy ----po valce je chtel Stalin pripojit a cesi si je vzali znova...pul narodniho duchodu tam teklo a byla jen k cehunum nenavist Husak sem pritahl 200 000 tisic cikanu a dnes by chteli zase zpet Jidlo o dvacet procent drazsi platy male a cinze vetsi jak v Praze Nejsem priznivcem..Klause ale diky jemu nemame tady eouro

http://www.novinky.cz/domaci/286778-vznik-samostatneho-statu-vita-vice-slovaku-nez-cechu.html

 

Dnes to bude krátke. Nazrela som opäť do jednej internetovej diskusie, a som znechutená. Toľko nenávisti, až z toho mrazí. 

Minule som tu písala o štrajku učiteľov. To, čo mi na masových akciách prekáža je, že neviem, kto každý je súčasťou tej masy. Nedôverujem mase, nechcem sa stať súčasťou davu, ktorý freneticky tlieska jednoduchým sloganom zaznievajúcim z tribún. Neznášam ten pocit splývania s hladinou, pod ktorou v temných hlbinách číhajú nebezpečné, nevypočitateľné  prúdy a na dne sa usadzujú všelijaké smradľavé a jedovaté kaly, ktoré s istotou vyplávajú napovrch, keď sa dav preženie ulicou a všetko sa zas vráti do svojho koryta. A tí, ktorých vyniesol hore, ku korytu. Keď predtým ušľapal niektorých z tých, ktorých sebou strhol, i takých, čo sa mu priplietli do cesty a nestihli pred ním uhnúť nabok.

Davy bývajú stmelené strachom, závisťou, zlobou, nenávisťou, alebo márnymi túžbami a nádejami, ktoré sa vzápätí, zo sklamania a bezmocnosti, na tú zlobu a nenávisť premenia. Mali ste, milý pán L. B., veľkú pravdu vtedy v tom prítmí šatne na mojej stužkovej, v búrlivých časoch na prahu mojej dospelosti, a aj keď sa mi vtedy zdalo, že to z Vás hovorí typický dospelácky alibistický a pokrytecký konformizmus, zbabelé kompromisníctvo, dnes vidím, že ste sa so mnou iba úprimne podelili o svoje vlastné trpké poznanie. 

Občas nazriem do tých diskusií, aby som nepodľahla ilúzii, vytvorenej na tej hladine odrazom čistej belasej oblohy vysoko nad nami. Je to ako nazerať do hlbín ľudskej úbohosti. Roztrasie sa z toho žalúdok, chvíľu sa s tým nepekným pohľadom treba ťažko zmierovať. Ale potom sa  človek aspoň nepridá ani k jednému z tých bezhlavých, proti sebe sa ženúcich húfov, hnaných tými najnižšími sebeckými pudmi.



Jo, nějak se nám ta nenávist šíří a roste. Všude. Achach....

Ako vždy, keď rastie pocit ohrozenia, hľadá sa vinník, obeť, na ktorej by sa dalo beztrestne odbúrať to napätie... ale však to poznáme. Ja to vidím na šírenie osvety:) medzi nenávistníkmi. (Chýbate.)

přidat komentář

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se