« Úvod | BALADA O DREVE »

ZBYTOČNÁ ÚVAHA


Tak a zase ma raz jedna výmena v istej diskusii na istom webe inšpirovala k jednej z mojich zbytočných úvah. Božemôj, neviem, kam to so mnou speje, ale pomaly mi už naozaj celý tento svet aj s tými nekonečnými debatami o jeho problémoch pripadá vyšinutý. A začínam byť alergická obzvlášť na tie psychologizujúce teórie o všetkom možnom. Napriek tomu mi v súvislosti s tu už neraz rozoberanou virtuálnou komunikáciou (ktorá ma prestáva baviť, tak ako ma prestala aj väčšina tej nevirtuálnej) napadlo, aké ľahké je toho, koho treba spochybniť, obviňovať z demagógie a manipulácie.

Ešte z čias, keď som psychológiu a všelijaké tie jej odvetvia a teórie mala sklon brať skoro vážne, mi utkvela v pamäti myšlienka, že každý rozhovor sa začína a vedie vždy s nejakým cieľom, aj taký, čo na prvý pohľad nijaký konkrétny cieľ nemá. I ten rozhovor, keď medzi regálmi v hypermarkete stretnete známeho a on sa vás opýta, či nakupujete. Čo je klasická ukážka napohľad úplne nezmyselnej komunikácie. Ale len napohľad. Ten čo sa vám prihovoril, dáva najavo, že našiel spoločnú tému. Síce zatiaľ len tú jednu, ale mohol by to byť krok k ďalším. V každom prípade sú tam pootvorené dvere. I keď ich môžete nechať tak a nevstupovať.

Nemusíte absolvovať kurz asertívnej komunikácie, aby ste si tie ciele, svoje aj toho druhého, dokázali uvedomiť. Aj v rozhovoroch, ktoré iniciujeme my sami, sú, okrem tých zjavných účelov, skryté zámery, ktoré vychádzajú z nášho podvedomia. A je ich tam viac vrstiev. Nie je ľahké zistiť, ktorý z tých cieľov je dominantný a na ktorú z našich naliehavých túžob poukazuje, z nedostatku čoho tá túžba vychádza.

Ubúdajúca chuť viesť rozhovory je možno sprievodný znak odumierajúcich túžob, príznakom toho, že sa ich postupne zbavujeme. Vzďaľujeme sa od toho vonkajšieho sveta, do ktorého sme boli vypudení a ktorý nás tými túžbami pripútaval k sebe. Naplnené sklamaniami z očakávaní sa jedna po druhej, ako pupočné šnúry po potratoch, rozpadávajú na prach.

To som si zase vymyslela za prehnane expresívne prirovnanie! Chcela som o tej manipulácii a demagogckých obvineniach z manipulácie – a skončím pri potrate a návrate do pomyselnej maternice. A potom to pokročí ešte ďalej...tým lievikom až do Ni(e)čoho, z čoho sme vzišli... (Nie, na tieto ťažko filozofické úvahy ja nemám!)

Tak späť! K diskusiám na weboch, k slovným manipuláciám a demagogickým tvrdeniam, snažiacim sa prekrútiť to, čo bolo pôvodne povedané a ako to bolo myslené. Toho, kto má potrebu dokázať – možno sám sebe – že za vašimi výrokmi je zlý úmysel alebo hlúposť, budete márne slovne presviedčať, že je to inak. Vždy si ich upraví tak, aby to vyhovovalo jeho záverom. Ak treba, bude sa chytať tých slovíčok a zasadí ich do úplne iných súvislostí, než z akých ich vytrhol. Čím úpornejšie sa budete snažiť vysvetľovať svoje postoje, v domnení, že ide o nedorozumenie, ktoré sa dá vysvetliť, tým pochybnejší výsledok vám táto márna snaha prinesie. A pritom si stačí iba uvedomiť, prečo sa snažíte druhým ľuďom, ktorí nemajú záujem a ochotu vás pochopiť, takto vlastne ospravedlňovať. Ako keby ste sa potrebovali zbaviť viny, ktorú oni zatiaľ nenápadne prehadzujú na vás, takže z nej neubúda, ale naopak, rastie. Možno ste im na začiatku, i nechtiac a mimovoľne, siahli na nejaké citlivé miesto. Možno majú len potrebu nájsť si niekoho, na kom by sa zahojili a vycítia správny objekt. Ale to si oni nepriznajú. Takže neostáva iné, len priznať sebe, že v tom až tak nevinne nie ste. To je to, čo môžete zmeniť, keď nájdete, čo vo vás vyhmatol ten, ktorý si potom s vami takto pohráva. Je to ako pozrieť sa pod posteľ, či tam nie je bubák. A on tam nejaký určite bude.

Malý, ufúľaný, strapatý a smiešny... 

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se