« Úvod | A DOTRETICE... »

BUDE TO KRÁTKE

...hej, dnes to bude iba krátke. Len taká poznámka na margo. Taký názov mal môj prvý blog. Potom tam, kde som si ho založila, blogy zrušili. Niektoré veci z neho som preniesla sem, pretože mi bolo ľúto ich zahodiť, keď ma stáli nejaký ten čas. Hoci to nie sú žiadne skvosty, ktoré by si zaslúžili vytesať do mramoru, ukazujú, ako som sa učila prekonávať internetom nehanebne obnaženú zlobu a hlúposť, vlastnú i tých druhých. Dokumentujú ten proces, ktorým som prešla, postupné uvedomovanie si, že virtuálne bytosti a vzťahy nie sú skutočné, ale aj to, že tie skutočné sa nápadne podobajú virtuálnym. A tiež bývajú iba povrchným zdaním. Možno to tak prv nebývalo a možno to niekde a u niekoho tak nie je ani dnes, ale rozhodne si nemyslím, že ísť s niekým naživo na pivo je nejaká vyššia forma vzťahu, než s ním iba presedieť tie hodiny napr. v chatovacej miestnosti. Alebo že by žartovanie s vodičom autobusu, ktorý ma vozí do roboty, či s majiteľom večierky za rohom, kde sa vždy rada zakecám, bol ten plnohodnotný vzťah, ktorý kladú zástanci ozajstnej reality do ostrého protikladu  s virtuálnou komunikáciou. Ono je dosť problematické už definovať samotnú ozajstnú realitu.

Tak poďme k tomu, čo som sa vďaka tomu kontaktu s tou virtuálnou naučila: 

Nemýliť si samu seba s obrazom, ktorý by som o sebe rada vytvorila, aby som mohla byť so sebou spokojnejšia. Zmieriť sa s tým, že som aká som a zrejme to už nejako výrazne nevylepším, aj keby som sa snažila oveľa viac, ako sa - bohužiaľ - zatiaľ snažím. Či skôr nesnažím. Radšej sa uskromním, lebo som na nejaké výrazné úsilie o podstatné zmeny príliš pohodlná. A už to snáď na tých pár rokov do dôchodku nemá ani zmysel.:).

Nesnažiť sa presvedčiť iných o tom zidealizovanom autopotréte. Nevravím, že si v tom celkom dokážem brániť, predsa len to láka ešte viac než v tej skutočnosti, pretože sa to zdá byť menej náročné a namáhavé. Ale zas je to potom ešte oveľa väčší prúser (mala by som to aspoň poslovenčiť: prieser), ak ten malý podvod vyjde najavo, alebo sa zle odhadne vnímateľ. Nedá sa v tých kalných vodách tak dobre manévrovať, ako keď má človek možnosť zapojiť všetky zmysly a včas odhadnúť, kde môže naraziť. Na druhej strane, ak narazí takto napokon vo svojom  reálnom svete, inú identitu si tam už nezaloží:).

Zdanlivo paradoxne, dávať si pozor na nutkanie byť hneď absolútne zdieľna, priama, otvorená, poctivá a úprimná! Či už v jednej alebo v tej druhej virtualite. Trpezlivo čakať, nepredpokladať, že mám pred sebou toho, koho by som tam chcela vidieť. Mať na pamäti, že je tam možno niekto celkom iný, než len ten prelud, čo pravdepodobne iba pokladám za skutočnosť. Buď nie je taký hlúpy, neschopný a zlý, alebo nie je taký múdry, schopný a dobrý ako pri povrchnom pohľade vyzerá. 

Brať všetko, čo kto hovorí, najmä na moju adresu, oveľa menej vážne. A tu som sa opäť dostala na začiatok. Som ten obraz, ktorý som chcela alebo ktorý chcel niekto vytvoriť, alebo som to JA, taká aká som a s akou sa musím uspokojiť, ak sa mi nechce s tým niečo urobiť?  Ak to nepokladám za až také významné, aby som sa kvôli tomu nejako zvlášť namáhala a dokážem s tým žiť? Mám právo niečo nevedieť, byť v niečom  i veľmi nedokonalá? Áno!  Tak dokážem pochopiť, že aj ten druhý môže byť neschopný hlupák. A nemusím mu to hneď primočiaro zavesiť na nos alebo vytýkať.

A mám rada, keď mi niekto v nedeľu dopoludnia vyzváňa takto pri dverách, ako pred asi takou polhodinkou? Nie! A neotváram nikomu, keď nechcem. Tak čo?

 


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se