« Úvod | TAKÁ NOVEMBROVÁ »

MÁM STRAŠNÝ SEN

Dnes sa mi snívala zase hotová poviedka. Mala som nutkanie vstať a rýchlo si ju zapísať, kým nezabudnem pointu. I keď bola strašná. Ale na druhej strane strašne pravdivá a prozreteľná.

Moje poviedkové sny nadväzujú na realitu, na moje skutočné zážitky a skúsenosti. I v tom sne si to, vznášajúc sa zároveň s účinkovaním v ňom odosobnene nad ním, jasne uvedomujem. Zaspávala som pri dokumente o modernom maliarstve, práve hovorili o surrealizme. Je možné, že som sa práve preto ponorila do tých spodných prúdov, ktoré sa v bdelom stave zdajú byť definitívne umŕtvené. Sen skončil mojím prebudením z ilúzie – tak ako je to aj v živote. Zápletka spočívala v tom, že som bojovala s pochybnosťami, ako sa zachovať, čo urobiť – či dať prednosť pudu sebazáchovy, alebo to risknúť a bez ohľadu na všetky možné následky pristrčiť topiacemu sa, zase raz a už naposledy, onú povestnú slamku. Dokonca mi niekde v pahrebách mozgu vzplanuli plamienky dávnych citov. Rozhorievali sa medzi očernetými uhlíkmi a začali ich žeraviť dočervena. Obozretne som do nich radšej nefúkala, aby sa príliš nerozhoreli a neprezradili ma. Na rozuzlenie som dlho čakať nemusela – prišlo vzápätí a studená spŕška premenila nesmelé plamienky v okamihu na obláčik pary, ktorý sa rozplynul v rednúcej tme. Vonku svitalo a vtáci už boli v plnej poľnej. Možno to kričali oni, nie ja. Potom nie a nie zaspať, až kým nezatíchli niekde v diaľke.

Zaspala som upokojená, že to bol našťastie iba sen. Ako je aj život.


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se