« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

SEBASPYTOVANIE

A tak sa sebaspytujem, 
či už sme na samom konci, 
alebo snáď na začiatku konca
a či má zmysel ešte 
po tých štyroch 
vydriapať sa na ten strmý svah, 
kde to možno zavŕši už len
znudene zívajúca priepasť.

Či ešte vypotiť pár týchto
celkom zbytočných slov 
a následne zasmušilo osamote
sledovať ich ušmudlané cícerky
stekajúce po displeji 
po samý spodok,
až kým neskĺznu do toho 
bezodného virtuálneho očistca 
s miliardovými zástupmi 
blúdiacich,
rovnako zosnulých duší?

Ššššššššššššššššššššššumia 
vo vetrákoch.

Občas sa mi takto ešte
šmykne jazyk,
olízne márnym slovom sutiny;
len sa tak zošuchne 
po machom obrastenej skale,
a slabo naposledy
zašumí v starom lístí
až do úplného ohlušenia
pod šušťavou strechou
stoických stromov, ktoré 
postávajúc nad strmým zrázom 
zatiaľ netušia, že tiež čakajú 
blížiacich sa pilčíkov.


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se