« Úvod | A DOTRETICE... »

KOZUBOVKA

Kedysi veľmi, veľmi dávno, keď sa ešte piesok sypal a voda liala, sme mali v škole taký predmet – Metódy a techniky sociologického výskumu. Bolo to tesne po najtvrdších dopadoch normalizácie, ale všetkých zase vyhodiť nemohli, a ako vždy a všade, medzi zrnom sa nájdu plevy a medzi plevami aj zopár zŕn. A tak sa našlo, hoci podľa mňa to s kvalitou toho vzdelávacieho systému šlo z kopca permanentne už hádam aj od Rakúsko - Uhorska, niekoľko málo pedagógov, prednášky a semináre ktorých sme nepresedeli radšej niekde pod viechou. Najzaujímavejšie neboli všetky tie definície a klasifikácie, ale tie poznámky a komentáre na margo. Na tie sme čakali a tie nás bavili. A tak som si dobre zapamätala, že prieskumy verejnej mienky môžu byť takzvanými kozubovkami. To znamená, že nebudú odrážať žiadnu „verejnú mienku“, len mienku predpokladanú kýmsi, kto na otázky v dotazníkoch odpovie kdesi v teplom smradíku pri kozube. Papier znesie všetko, aj tvrdenie, že šlo o reprezentatívny výskum a kvótový výber respondentov. A potom ešte záleží aj na tom, čo by sme chceli zistiť. Začneme hypotézami, ktoré rovno nasadíme na nami „predpokladané“, dopredu naplánované a kýmsi „tam hore“ požadované výsledky. A tomu prispôsobíme otázky, ktoré samozrejme nepôjdu dostatočne po odhalení  podstaty vyslovenej mienky respondenta, nebudú si príliš overovať, ako to vlastne s tým áno,  skôr áno, skôr nienie myslel. A prečo sa vlastne prikláňa k tej či onej odpovedi, aké dôvody ho k tomu vedú.

Internet zaplavili teraz správy o výsledkoch výskumu STEM-u, zisťujúceho, či sa oproti minulosti zvýšil strach z Ruska. Ono by ani veľmi neprekvapilo, keby sa naozaj zvýšil, pretože väčšina ľudí vníma informácie šírené tými „hlavnoprúdovými“ médiami len akosi mimovoľne, náhodne, ako kulisu na pozadí svojho každodenného stereotypu, v rámci ktorého rieši svoje dôležitejšie osobné problémy. Podvedome si osvojuje propagandistické heslá a moderátormi/hypnotizérmi dookola opakované sugestívne tézy na základe veľmi podobného mechanizmu, ako je to v prípade reklamných sloganov na výhodné úvery a zaručene kvalitné lepidlo na zubné protézy. Lenže odpoveď na otázku, na čom je vlastne založený ten „strach z Ruska“, či je skutočný, alebo je skôr podobný strachu z bubáka pod posteľou, takýto prieskum verejnej mienky nedáva. Dá sa predpokladať dopredu, že väčšina ľudí, dokonca aj tých, ktorí tú situáciu nesledujú len niekde v pozadí popri raňajkách, alebo počas cestovania do práce, oproti vlaňajšej jeseni bude zrejme mať väčšie obavy, že lokálny konflikt na Ukrajine sa môže – už či tak, alebo onak - preniesť aj do iných krajín Európy. Veď nakoniec podobné problémy ako Ukrajina majú aj iné krajiny, a u nás, v bývalom Československu, sa nájde nejeden podobný chorobný symptóm ako u nich. Máme vlastných "oligarchov“, tunelárov, politických gangstrov a korupcia a klientelizmus je aj tu ako doma. Tiež sa aj u nás niekde v pohode kupuje  -dokonca v televíznej reality show - súkromná vila za 600 000 eur, a iní, a že ich nie je málo, majú nárok na existenčné minimum, 60 eur na mesiac, ktoré aj tak precestujú, keď sa musia hlásiť na príslušnom úrade práce, ktorý zase na oplátku za nich, keď ich nevyradí z evidencie, zaplatí povinné zdravotné poistenie, takže sa aspoň nezadĺžia a nebudú im neskôr to výpalné zrážať zo mzdy, keď si nejakým zázrakom nájdu prácu. No a keď som zabŕdla už do tých ľavicových úvah, treba spomenúť, že onen výskum verejnej mienky nezabudol na politickú orientáciu respondentov a konštatoval, že najmenší strach z Ruska majú sympatizanti KSČ a najväčší prívrženci pána, alebo Jeho Veličenstva, čo ja viem, či stále platí zrušenie šľachtických titulov, kniežaťa. To tým výskumníkom asi nenapadlo, že tým záverom svojho „skúmania“ vlastne dávajú nechcenú odpoveď na nevyslovené otázky: strach z Ruska je posilňovaný vyvolávaním atavistickej obavy zo šírenia komunizmu, najlepšie stalinského typu, zatiaľ čo zárukou istoty zachovania demokratických výdobytkov je „pravicový volič“ prikláňajúci sa k tváram, symbolizujúcim túto kvázi demokratickú orientáciu zdanlivou kontinuitou s „disidentským antiboľševickým hnutím“. To je jedna z funkcií výskumov verejnej mienky – posilňovanie žiaducich ideologických stereotypov a v konečnom dôsledku ovplyvňovanie volebného výberu a mocenských pozícií skupiny skrytou propagandou, nástrojom ktorej sú. Rozum zastane nad logikou vývodov, ako je tento, že : „Na podzim loňského roku tento názor (t.j. názor, že Rusko je hrozba pre ČR) zastávala zhruba třetina obyvatel. Vidíme tedy logicky v důsledku zasahování Ruska do situace v Ukrajinské republice téměř zdvojnásobení podílu lidí s obavami z budoucícho ohrožení naší země ze strany Ruska“. Kde vzali výskumníci tú príčinnú závislosť medzi „obavami z Ruska“ a „zasahovaním Ruska do situácie na Ukrajine“, ťažko povedať. Zrejme si logicky dosadili do svojho záveru, že ľudia v ČR sú väčšinou dostatočne hlúpi na to, aby zožrali politickej propagande „mainstreamových médií“ jej tvrdenia aj s chlpami, a nebudú samostatne uvažovať o tom, kto každý má prsty v tom ukrajinskom bordeli. Takže „zasahovanie Ruska do situácie na Ukrajine“ nám vo svojich záveroch predostreli ako neodškriepiteľný fakt a nevdojak prezradili svoj dopredu zamýšľaný cieľ, na ktorý bol tento výskum v skutočnosti zameraný.  

A ako by sme si mali všetci uvedomiť, úlohou výskumov verejnej mienky je v neposlednom rade spätne posilňovať určitým smerom verejnú mienku. Preto by skúmanie strachu z USA nesplnilo účel.


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se