« Úvod | BALADA O DREVE »

CHOĎ A POZERAJ SA

Agentúra Moody’s predpokladá, že v Rusku končí depresia a jeho ekonomika začne rásť. Takže ekonomické sankcie nezafungovali. Akosi paralelne s tým sa - zdá sa mi - sa v oficiálnych západných médiách opäť stupňuje a priostruje protiruská  propaganda, na ktorej by sa hravo dali demonštrovať všetky metódy mediálnej manipulácie. Už nejaký čas pred nami naše televízie napríklad ukývajú poklady kinematografie bývalého Sovietskeho zväzu, čo bolo obzvlášť nápadné v roku 70. výročia skončenia 2. svetovej vojny, kedy sme mohli vidieť všetky možné západné gýče s tematikou, ktorá sa jej týkala a záplavu všelijakých dokumentov a publicistických programov o stalinskom terore, o 50. rokoch a o 68. roku u nás, snažiacich sa pripodobňovať Sovietsky zväz a dnešné Rusko (a Rusov) k nacistom.

Pretože sa mi táto hnusná propaganda a príprava na prípadné vojnové ťaženie na východ protiví, píšem to, čo píšem. :-)                                                                                                                                                                        


RTVS sa pochlapila a porušila cenzúru, uvalenú na všetky hlbšie pohľady na skutočnosť, ktoré by mohli narušiť požadovaný zjednodušený pohľad na fakty, týkajúce sa  dejín 20. storočia a " východnej hrozby".

Quebec, Kanada, 22.mája 2015 je miesto a čas, keď sa vydal na cestu do očistca Ukrajinec Vladimir (Volodymyr) Katriuk.                      

Centrum Šimona Wiesenthala pre izraelské a židovské záležitosti (židovská medzinárodná organizácia zameraná na ochranu ľudských práv, najmä na problematiku holokaustu) ho radilo v zozname hľadaných nacistických zločincov na druhé miesto. Podľa svedectva to bol práve on, kto obsluhoval stacionárny guľomet páliaci do ľudí, pokúšajúcich sa v zúfalstve uniknúť z horiaceho pekla pri Chatynskom masakre. Nebol to jediný zločin proti ľudskosti, ktorého sa podľa očitých svedkov osobne v rámci svojej spolupráce s nacistami aktívne zúčastnil.

V auguste 1944 so svojím práporom prebehol k francúzskemu hnutiu odporu a o niečo neskôr vstúpil do francúzskej cudzineckej légie. Bojoval potom ako legionár proti nemeckej armáde. Aj tu mu zverili obsluhu guľometu, podobne, ako nacisti, pre ktorých vykonával "deratizačné" práce v Bielorsku, čistiac lebensraum od "boľševikov" a Židov.

Po vojne sa zdržiaval vo Francúzsku a v roku 1951 emigroval do Kanady, kde žil šťastne ako majiteľ malej včelárskej farmy až do svojej prirodzenej smrti pod ochranou demokratickej kanadskej vlády a jej úradov.

Ani po tom, čo v roku 2008 vyšli na svetlo dovtedy nezverejnené vyšetrovacie dokumenty KGB, dokladajúce, že Katriuk bol osobne zapojený do masakru v bieloruskej Chatyni, ho kanadské orgány spravodlivosti vinným neuznali a nevydali.

Žiada sa poznamenať, že v obdobných policajných útvaroch ako Ukrajinec Katriuk, nasadených na okupovanom území bývalého Sovietskeho zväzu proti Židom a “boľševikom”, bojovali okrem Ukrajincov aj Litevci, Lotyši a Estónci, ktorí dnes svojich nacistických vrahov vyhlasujú verejne a oficiálne, za mlčanlivého súhlasu demokratického Západu za svojich národných hrdinov!

A pre tých, čo radi pripomínajú Slovákom ich účasť v II. svetovej vojne na strane nacistického Nemecka, ešte dovetok:

Svedkami zverstiev, páchaných na bieloruskom slovanskom a židovskom obyvateľstve, boli aj slovenskí vojaci, odvelení na východný front spojencom nacistického Nemecka, klérofašistickým Slovenským štátom. Ocitli sa tak medzi dvoma mlynskými kameňmi: medzi nacistami a partizánmi, pre ktorých boli spočiatku rovnakými vrahmi ako Nemci a ich ukrajinskí a pobaltskí pomáhači. V prípade zajatia neunikli krutej partizánskej pomste za neľudské činy tých, na strane ktorých bojovali. Postupne sa to však, keďže Slováci sa správali k domácemu obyvateľstvu slušne, zmenilo:

“Partizáni voči Slovákom zvolili rozumnú taktiku. Bola oveľa účinnejšia ako zabíjanie a nestála ich prakticky žiadne obete. Zruční partizánski agitátori pomerne úspešne presviedčali slovenských vojakov cez svoje agentky o správnosti svojho boja. Od slovenských vojakov a dôstojníkov tak bez námahy získavali dôležité informácie i materiálnu pomoc. Ťažšie však bolo presvedčiť Slovákov, aby k nim dezertovali a spolu s partizánmi bojovali proti Nemcom. Mnohí vojaci, ktorí k partizánom dezertovali alebo boli nimi zajatí, v priebehu júla a augusta 1943 ušli od partizánov späť k svojim jednotkám. Väčšina vojakov, i keď s partizánmi sympatizovala, nemala najmenšiu chuť dezertovať a túlať sa s partizánmi po bieloruských lesoch. Našli sa však aj takí, ktorí sa rozhodli zbehnúť k partizánom v naivnej viere, že medzi partizánmi ich čaká ľahší život ako v slovenskej armáde. V priebehu septembra a októbra 1943 tak počet dezercií začal povážlivo stúpať. Išlo predovšetkým o tých príslušníkov 2. PD, ktorí už skôr nadviazali styky s partizánmi”. 

(*názor dosť vyhranene antisovietskeho či antiboľševického mladého slov. historika Mičianika, ktorý sa zaoberá pôsobením slov. armády na vých. fronte)

                                                                                                                                                                        



O autorovi literárnej predlohy  informácie  na: 
http://www.databazeknih.cz/zivotopis/ales-adamovic-18251

Pozri aj:  
http://adam.cas.sk/clanky/14757/chatyn-symbol-nacistickych-zverstiev-v-bielorusku.html

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se