« Úvod | PÁN HUG A JEHO MISIA »

PREDVIANOČNÉ REMINISENCIE


Už som toho videla dosť. Necítim sa stará, nebolia ma kĺby, kolená ani chrbát, trochu som sa zase rozhýbala, pretože sa mi pokazil notebook a menej posedávam, a tak som sa zbavila aj lenivosti a dokonca ani veľké upratovanie, a u mňa je naozaj veľké, pretože som ten typ „buď-alebo“, ma nijako fyzicky nenamáha. Púšťam si pritom nahlas hudbu a pripomína mi to piatočné večery kedysi u nás doma, keď sa pravidelne na konci každého týždňa byt rozvoňal čistotou a v rádiu dávali  Na modrej vlne. Ja som sa držala toho, že nežijeme preto, aby sme stále niečo pulírovali. A okrem toho mám takú poruchu, že dokážem za päť minút okolo seba celkom sama vytvoriť neuveriteľný chaos. Nijakú pomoc pri tom nepotrebujem. V časoch toho pravidelného, cyklicky sa opakujúceho upratovacieho rituálu pri pesničkách z rádia som mala dvanásť, prípadne osemnásť.  Tá asociácia ma vrhla späť a ja som niekde hlboko v mojom mozgu vyhrabala  svoju bývalú osobnosť a na chvíľu som do nej vošla. A nepociťovala som žiaden rozdiel, žiadne opotrebovanie. Ani telesné, ani duševné. Práve som sa plazila po kolenách a tepovala som – ručne – koberec. To robím rada. Všeličo rada nerobím. Napríklad nerada za sebou odkladám veci. Preto som šnúrou vysavača zavadila o med, ktorý som samozrejme  predtým po použití nezavrela a neodložila a vyliala som ho na to ostatné, čo ostalo neodložené.

Ale už som toho videla dosť na to, aby som mohla uveriť všelijakým tým revolucionárom, ktorí sa v pravom čase náhodou ocitnú na pravom mieste a ktorých prídu z ničoho-nič  a úplne nezištne podporiť lídri z tábora „skutočnej demokracie a slobody“. Ja viem, predvianočný čas, nepatrí sa spomínať tie hrôzostrašné udalosti, ktoré sa udiali na Ukrajine – masaker v Dome odborov v Odese, Slavjansk, Mariupoľ,  Debaľcevo, rozstrieľané dediny a panelákové sídliská na Donbase.

Tam nebudú mať ľudia Vianoce ako my. Už druhýkrát. Budú ich tráviť v tmavých bytoch v domoch bez strechy, do ktorých zateká, bez elektriny, vody, kúrenia, so skromným prídelom z „humanitárky“. Možno ich budú ostreľovať tí ukrajinskí vlastenci, čo tak vytrvalo poskakovali na Majdane za akési ľudské práva či čo.

A teraz môžu byť spokojní. Revolúcia sa im vydarila, Jaceňuka vynášajú z parlamentu od radosti nad podarenými demokratickými reformami na rukách a Avakov hádže do Saakašviliho poháre. Zlodeji (Porošenko) kričia: „Chyťte zlodeja!“ (Jaceňuk). Opozícia, nesúhlasiaca s ani jednými z nich volá po federalizácii, autonómii jednotlivých častí Ukrajiny – toho, čo z nej ešte ostalo. Polčas rozpadu.

Čo na to Pražský Majdan? Všetci tí nadšení zaslúžilí podporovatelia bratovražedného besnenia, genocídy "zbytočného" civilného obyvateľstva Donbasu. Pomyslia si pri vítaní Ježiška na tých šesťtisíc mŕtvych, ktorí už nikdy nebudú mať nijaké  Vianoce?

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se