« Úvod | PREDVIANOČNÉ REMINISEN... »

PREDVOLEBNÁ PARAMNÉZIA

H.E

Mám veľmi rada spomienky, autobiografie, subjektívne výpovede ľudí o dobách, v ktorých žili. Som tým zaťažená od detstva, pretože som, na rozdiel od dnešných detí, vyrastala v prostredí, kde spolu celkom prirodzene koexistovalo niekoľko generácií. Keď ešte medzi ich dnes už navzájom nezrozumiteľnými svetmi neboli tie neprekročiteľné bariéry. Nikdy som sa nenaučila hovoriť po maďarsky, a ani naším miestnym slovenským dialektom, ktorý už veľmi pravdepodobne celkom vymrel a to, čím ešte dnes niektorí hovoria, je už len zmes okolitých miestnych nárečí, hatlanina, ktorá chytá ešte aj ten huhňavý rómsky prízvuk. Pretože toto je niečo ako kút, určený na skladovanie všetkého, čo je nepotrebné a nemalo by byť príliš na očiach. Tak sa to sem jednoducho strčí, ako sa strkajú haraburdy pod schody, na povalu, alebo niekde pod múrik na koniec dvora, kde až tak veľmi neprekážajú.

A pretože som mala možnosť zblízka spoznať na slovenské pomery čo do demografického zloženia celkom pestré spoločenstvo ľudí, a to aj vo vlastnom príbuzenstve, ktorého členovia mali rôzne názory a pohľady na tú istú minulosť, naučila som sa, že jej reálny obraz nemôže byť iba dvojrozmerný. Dodnes spomienky a vlastné životopisy rada čítam, alebo si ich vypočujem zo záznamov, zozbieraných v rámci tej „novej metódy“ oral history. Zase nám Američania objavili Ameriku! (Allan Nevins, University of Columbia).

Tak som si s pasiou prečítala aj spomienky jednej maďarskej grófky, ktorá bola vlastne pôvodne Nemka. Rodine, do ktorej sa vydala, patrili okrem iného aj majetky na juhozápadnom Slovensku. Jej spomínanie, pretože sa dožila vysokého veku, sa týka veľkej časti 19. a aj začiatku 20. storočia, pohnutých čias prvej svetovej vojny a chaosu tesne po nej na území nikoho, kde v tom čase mali panské sídla príslušníci z viacerých najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov. Po nádhernej Krásnej epoche, keď si rodiny jej spoločenskej triedy užívali radosti spoločenského života medzi Viedňou a vidieckymi letnými sídlami, prišli zbesilé časy vyčíňania tej najhoršej lúzy, na ktorú sa náhle premenia malebné krojované procesie inak zbožného a pokorného ľudu, keď sa zrúti systém a prestanú platiť zákony. Najprv vyrabovali židovské obchody a potom sa vrhli aj na svojich bývalých zemepánov. A ani českí legionári, čo prišli oslobodiť tú zatiaľ nikam nepatriacu časť dnešného Slovenska od maďarských červených revolucionárov - podľa popisu grófky len rabujúceho, po cudzom majetku slintajúceho davu, pozostávajúceho aj zo stoviek kdejakých kriminálnikov, čo sa po zrútení štátu dostali z väzenia - neboli odchodnejší... Tiež plienili a odniesli z kaštieľa čo sa dalo. Ani olúpení Židia nežidom dlžní nezostali, za 200 korún na deň a hlavu si najali vojakov vyslaných Prahou na obranu hraníc, a tá vodcov protižidovských pogromov pozabíjala. Potom sa zas za svojich mŕtvych mstili kresťania. A podobne skončili aj tie stovky ušlých väzňov – nakoniec padli do nastraženej pasce a mnohých z nich vojaci postrieľali...

Grófka tiež komentovala pozemkovú reformu, vyvlastnenie veľkostatkárskej pôdy. Za rozumné by bola pokladala, keby sa veľkostatkárovi napríklad odobrala až polovica majetku a rozdelila sa bezodplatne najchudobnejším a zaslúžilým – a ešte by sa ušetrilo na byrokratoch na Pozemkovom úrade! Sťažovala si, že ešte 10 rokov po vyvlastnení ponechajú pôdu v pozemkovej knihe na mene pôvodného vlastníka, takže tento musí platiť dane, hoci zisk z nej má už nový majiteľ. Po vypočítaní miliónovej dane a dane z predaja za vyvlastnenie nijakú kompenzáciu nedostane, ešte ostane v mínuse a ak mu po protekcii (hľa, všadeprítomná korupcia a klientelizmus!) aj nechajú viac hektárov, ako sa pripúšťa, nemôže na nich slobodne hospodáriť, lebo mu do toho zasahuje napr. pamiatkový úrad, pretože sa jedná o vzácny park pri kaštieli... A takto ožobráčený bývalý veľkostatkár sa ešte musí postarať aj o personál, ktorý od štátu nemá nárok na penzie. Grófka predpovedá za týchto okolností premenu historických hradov a zámkov na ruiny, zbedačenie bývalých panských zamestnancov a paholkov, spustnutie poľnohospodárskych majetkov v rukách ľudí, ktorí nechcú a ani nevedia poriadne na nich hospodáriť. Chudobe, ktorá si nemá za čo panské zeme odkúpiť, sa podľa nej na rozdiel od bohatých sedliakov a „zaslúžilých českých vlastencov“ zase nič neujde a bude tam, kde bola aj predtým.

Déjà vu? Že by sme to už niekedy aj my boli zažili? A čo sa stane, keď sa nám zase nespokojné masy utrhnú reťaze a v spravodlivom hneve sa pustia do tých dnešných oligarchov, ktorí si nakradli v časoch tej feudálnej anarchie po poslednom prevrate? Čo nám to asi po takej "krvavej revolúcii" zas vypláva nahor

------------------------------

11. 1. 2016

"Ak ste dnes smutní, stačí si spomenúť, že svet existuje viac ako 4 miliardy rokov a nejako sa mu podarilo existovať v rovnakej dobe ako David Bowie."


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se