« Úvod

OJEDINELÝ PRÍPAD

Šikana učiteľky na priemyslovke Na Třebešíně 2299 v Prahe 10

sa ma osobne dotkla, pretože, hoci neplánovane, podstatnú časť svojho profesného života som strávila v školstve. Mám to šťastie, že nebudem musieť, ako väčšina mojich rovesníkov a rovesníčok, čakať v tomto povolaní na dôchodok, alebo už rovno na smrť, kým budem mať 62. Tej sa už niektorí moji kolegovia, na rozdiel od dôchodku, dočkali. Jeden skolaboval rovno v škole pred začiatkom vyučovania, a ja som presvedčená, že podiel na tom malo vtedajšie vedenie úseku, ktoré nevytváralo zdravú sociálnu klímu a onen kolega ten sústavný tlak nevydržal. Za onoho vedenia sa žiaci a ich rodičia populisticky zneužívali ako strategické nástroje na dosiahnutie osobných manažérskych ambícií a bolo to poriadne cítiť na vzájomnom vzťahu medzi učiteľmi a žiakmi a aj medzi učiteľmi navzájom. Keby si chcel niekto vyskúšať ukážkový bossing a mobbing na vlastnej koži, tak vtedy bola na to vhodná príležitosť. A aj po odchode tých, ktorí toto spôsobovali, bolo ešte nejaký čas cítiť ich vplyv prostredníctvom rôznych kanálov, žiakov nevynímajúc. Každú chvíľu niekoho z nás niekto zastavil na ulici s nejakou Jóbovou zvesťou, ktorej pôvod nebolo ťažké uhádnuť.

Vek potrebný na odchod do dôchodku je na túto profesiu už značne pokročilý. A chudáci tí, ktorých sa dotkne jeho ďalšie zvyšovanie. Väčšina má už teraz nejaké zjavné zdravotné ťažkosti: chrbtice, kĺby, kolená, vysoký krvný tlak, onkologické ochorenia... Omladzovanie kolektívu je nutné už kvôli tomu, že pre tých pokročilých päťdesiatnikov sú tie rôzne výcvikové kurzy už fyzicky a aj psychicky príliš náročné. Mladí učitelia sú pre žiakov aj atraktívnejší. Zborovňa pripomínajúca starobinec ich naopak môže odrádzať. Takže taká „omladzovacia kúra“ je aj dobrý marketingový ťah. Ale pre starých to môže znamenať pri kolísajúcich a znižujúcich sa počtoch žiakov aj znižovanie úväzkov, prípadne stratu zamestnania ešte pred vznikom nároku na dôchodok. Rozhodne by som bola za to, aby sa dôchodkový vek učiteľov znížil. Oproti policajtom a vojakom má učiteľ, ktorého práca určite nie je o nič menej náročná a snáď je aj prinajmenšom rovnako spoločensky významná, nielen podstatne nižšie príjmy, ale musí aj oproti týmto ešte aj všelijakými inými bonusmi motivovaným verejne prospešným zamestnancom neúmerne dlhšie túto prácu vykonávať.

Ale o tom som nechcela. Mám v úmysle vyjadriť sa k šikane učiteľov zo strany žiakov, ktorá vôbec nie je takým okrajovým javom, ako konštatovala ministerska školstva ČR pani Valachová. Keď tak porovnávam skúsenosti učiteľov v Čechách a na Slovensku a to, v čom vidia jedni aj druhí zásadné problémy školstva, zisťujem, že situácia je totožná. Bohužiaľ, aby sa rozvírila pokojná hladina nad nebezpečnými jedovatými kalmi, ktoré sa skrývajú pod ňou, bolo treba, aby na to jedna angličtinárka doplatila životom. A nebola prvá ani posledná, len o tých, ktorí takto, okrem iného kvôli úplne pomýleným predstavám o nadradenosti ľudských práv „dieťaťa“ nad ľudskými právami učiteľa, skončili s infarktom či mozgovou mŕtvicou pred ňou, sa verejnosť nedozvedela. Ale stačí ísť na you tube a nájsť si tie nespočetné videá z mobilných telefónov maloletých a mladistvých delikventov, ktorí sa počas „vyučovania“ zabávajú provokovaním učiteľov. Je to taký novodobý koníček, nakrúcať tieto videá z plánovitého šikanovania pedagógov, a potom súťažiť na sociálnych sieťach, kto si toho dovolil voči nim viac. Hneď po bezdomovcoch sú títo najobľúbenejším terčom kanadských žartíkov týchto veselých mladých ľudí, ktorí sú inak celkom normálni, ako povedal detský psychológ v ČT. Niekto musel poučiť niekde žiakov, najskôr asi niektorý z expertov v ľudskoprávnej debate vo verejnoprávnych médiách, že nikto nemá právo požadovať, aby dali z ruky svoj mobil, pretože je to ich majetok a toho sa okrem nich a bez ich súhlasu nemá nikto právo dotýkať. Školský poriadok nemá nad týmto ich, Listinou základných práv a slobôd zaručeným nárokom na ochranu súkromného majetku, navrch. Ten kľudne nebudú rešpektovať a mobil jednoducho učiteľovi neodovzdajú! Musia byť predsa pripojení na Facebooku, aby im niečo dôležité neuniklo. U nás sme im už trochu vysvetlili, ako si majú vykladať pravidlo vypnutého (a pre istotu na určené miesto odovzdaného) mobilu na vyučovaní, ale nedá sa povedať, že to rešpektujú stopercentne. Keď ide o to, ako obísť nejaké pravidlo, majú ohromnú fantáziu. A tresty nezaberajú – pravdupovediac, trojka či štvorka zo správania ich nijako nezahanbuje, ale práve naopak. Majú ich hlavne za kedysi nepredstaviteľné množstvo neospravedlnených hodín. Mobily na hodine sú len taká malá čerešnička na torte.

Aby nejaké pravidlá vôbec rešpektovali, na to je potrebné, aby na nich všetci pedagógovia jednotne a sústavne – ak sa už nejaké dohodnú - trvali. A nie že niekto chce byť populárny a obľúbený, alebo sa nechce so žiakmi naťahovať, a preto prižmúri oko, alebo sa radšej tvári, že nič nevidí. A najhorší je populizmus a alibizmus vedenia školy. Ak vedenie „problémového učiteľa“, ktorý „má konflikty so žiakmi“ odbije tým, že „učiteľ si musí vedieť so žiakmi poradiť“, alebo že „nikto iný s tými žiakmi problém nemá“, potom si podriadený rozmyslí, či nabudúce vôbec to vedenie požiada o pomoc. A úplne najhoršie je, ak ten nadriadený „konfrontuje“ žiakov a učiteľa, ktorý mal v triede „problém“. Učiteľ tvrdí jedno, a žiaci druhé, prípadne tí na „probléme“ nezúčastnení nič nevideli a nepočuli. Niekedy sa prizvú aj rodičia, ktorí sú oboznámení svojimi ratolesťami s ich verziou incidentu. No a prizvaný výchovný poradca, spravidla blízky aktuálnemu vedeniu školy (úľava na úväzku, prípadne vyššie finančné ohodnotenie), ten sa bude tváriť nestranne a odkýva, čo bude treba.

Záleží aj na tom, kto sú tí žiaci a ich rodičia, či na nich niekomu z vedenia z nejakého dôvodu záleží, a aj kto je ten učiteľ, či niekto z indiferentných alebo dokonca z podozrivých z možnej opozície voči vedeniu, alebo niekto, kto patrí medzi jeho „pravé ruky“ a „spoľahlivé opory“. Tu platí diferencovaný a individuálny prístup, ktorý tí žiaci veľmi presne odpozorujú. A podľa toho si potom spoľahlivo vyberú na provokovanie takého, ktorý by sa márne išiel sťažovať. Nová, staršia učiteľka, ktorá pôsobí osamotene, neisto, neškodne, bezbranne, je ten najvhodnejší terč...

Myslím si, že tak nejako sa to stalo aj tej Ľudmile V. Netreba si robiť ilúzie o výbere žiakov na dnešné stredné odborné školy a priemyslovky, na ktoré kedysi nemali šancu sa dostať ani všetci tí najlepší žiaci zo základných škôl. Učiteľ musí pracovať s takým materiálom, aký je k dispozícii! Za nepoužiteľné nepodarky nie je zodpovedný nik iný, ani celý ten chorý a na hlavu postavený systém nie, len on sám! Ak si nevie rady, nech ide robiť niečo iné.

Trochu som vyzvedala medzi žiakmi v dvoch rozdielnych triedach. Vôbec ten prípad šikanovania a týrania českej učiteľky nezaznamenali, ale oboznámila som ich s ním a videli aj to video, čo preniklo na internet. Potom boli debaty o tom, či sa s podobnými prípadmi stretli na základných školách. A to by som pani českej ministerke a aj nášmu pánu ministrovi školstva teda priala vypočuť si a tiež vidieť tie rozveselené tváre pri popisovaní faciek učiteľke od žiaka aj rodiča. A ukázalo sa, že nielen moji bývalí žiaci sa mohli pochváliť tým, ako na ZŠ zavreli učiteľa do zasklenej vitríny, učitelia sa zatvárajú aj do skríň alebo kotolní. No a na niektorých školách žiaci fajčia v triede nielen cez prestávku, ale kľudne si zapália aj na hodine. Nie tak dávno mi chlapec vyhodený z našej školy pri návšteve vo svojej bývalej triede vylíčil priebeh „vyučovania“ na svojom novom pôsobisku, kde platila žiakmi zavedená zásada pre učiteľov DÁŠ POKOJ, MÁŠ POKOJ! Bol tam veľmi spokojný.

Nebudem tu navrhovať nápravné opatrenia. Ľudia „z terénu“, ktorí nesedia na ministerstve, na výskumných pracoviskách, v metodických centrách a nevymýšľajú nové súbory neúčinných opatrení a nezmyselné reformy, vedia veľmi dobre, čo by sa zišlo urobiť, aby sa tie pomery v školstve narovnali. Ibaže by to bolo dosť bolestivé, pretože by sa po sprísnení nárokov na kvalitu musel podstatne zredukovať počet škôl, vysokých, aj stredných s maturitou. A na druhý stupeň ZŠ by sa len tak ľahko, tak ako to bolo za nás, žiak nedostal, ak by nevedel poriadne písať, čítať a rátať. Mnohí by takto neukončili povinnú školskú dochádzku v 9. ročníku, ale ostali v šiestom. Ak vôbec. A pri toľkých absenciách by nedostali ich rodiny prídavky na deti, ale pokuty. Možno by bolo veľmi dobré obnoviť dedinské školičky s malotriedkami. Nezlučovať školy a nebudovať tie obrovské fabriky na vzdelanie s anonymnými davmi prúdiacimi dovnútra a von, kde prevládajú formálne vzťahy a kde je cítiť vzájomné odcudzenie a ľahostajnosť.

Vraj, povedal jeden žiak z tej pražskej priemyslovky, tá trieda, v ktorej ubližovalo niekoľko sadistických jedincov učiteľke, bola zastrčená niekde za rohom, takže naozaj nikto nič nevidel a nepočul. No, zrejme sa s tým pred spolužiakmi z iných tried nikto z tej zašitej na konci chodby nepochválil. Pochválili sa rovno na internete!

Mimochodom, práve som videla niekoľko záberov z tej besedy v telocvični onej priemyslovky. Pri tých na tváre v radoch za sebou sediacich študentov vo veku okolo 17-18 rokov sa mi nezdalo, že by tam tú šikanu boli nejako odsudzovali. Podľa ich veselých reakcií pravdepodobne na tej besede pani ministerka a primátorka sršali vtipom. Na čom inom by sa boli tak od srdca rehúňali?  

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se