« Úvod | OJEDINELÝ PRÍPAD »

OD UCHA K UCHU

nigativ-triada-stihi-pro-kefir-neprostoj-skit

Akási Petra Vejvodová z Masarykovej univerzity mudruje v hlavnoprúdovej televízii o ruských agentoch, ktorých cieľom je šíriť ruskú propagandu prostredníctvom Rusmi sponzorovaných médií a bez mihnutia oka priznáva, že tie ona a jej propagandistickí kolegovia  systematicky „monitorujú“. O ľuďoch, majúcich na súčasné dianie vo svete iný názor, než je ten, ktorý je vhodný z hľadiska ideológie a propagandy, ktorej je ona hovorkyňou, vraví, že inklinujú k radikálnym protiliberálnym postojom, ku konzervativizmu a nacionalizmu. Naznačuje, že sú zrejme aj mentálne nejako menejcenní, pretože sú náchylní nechať sa manipulovať tými nepriateľskými antiamerickými a proruskými webmi, propagujúcimi namiesto prozápadnej akúsi euroázijskú orientáciu a inklinujú k režimu typu toho ruského putinovského - rozumej: nedemokratického, totalitného. Táto nemastná-neslaná blondína by si mohla v minulosti so svojimi predpokladmi pokojne budovať kariéru na katedre marxizmu-leninizmu. Je to presne ten typ, čo nás buzeroval na otravných “červených predmetoch“ a požadoval memorovanie dogmatických poučiek zo svojej biblie.



O niečo skôr, než mi trochu dvihla adrenalín papagájovaním „pražskokaviarenských“ téz proti kacírom, som pri prehľadávaní televíznych kanálov (fakt sa tam nedá na nič pozerať) natrafila na sovietsky film „Oslobodenie“. Je síce chvályhodné, že občas dávajú aj nejaký film pochádzajúci z bývalého ZSSR, len mi nejde do hlavy, prečo vždy opakujú len niektorý z tých schematických a opozeraných. Pripadá mi to ako zámer – keď už, tak s cieľom odradiť súčasného diváka od ruskej produkcie. Za našich čias sa to vidieť dalo, ale dnes už tie monumentálne scény pôsobia rozvláčne, nemotorne a pateticky. Pritom je toľko ruských filmov aj zo sovietskej doby, ktoré by dokázali diváka presvedčiť, že ignorovať ruskú kultúru je trestuhodné ochudobňovanie sa o umelecké zážitky! A podobné to bude dnes aj s literatúrou a výtvarným umením. V kníhkupectvách je nebývalý výber všetkého možného, celé štósy kníh kdejakých spisovateľov zo všetkých možných kútov sveta, rôzne žánre a kvalita, množstvo kdejakého braku, ale súčasných autorov z Ruska treba hľadať ako ihlu nie v kope, ale v stohu sena. My, bežní ľudia, nerusisti, vôbec netušíme, čo sa dnes v Rusku v kultúre a umení deje. Nemáme ako, lebo sa o tom ani niet kde dočítať, pokiaľ neovládame ruštinu natoľko, aby sme si to mohli sledovať niekde na ruských weboch. To odstrihnutie sa od Východu bolo možno pochopiteľné po tom 89. roku, keď si ľudia potrebovali oddýchnuť od toho predošlého vnucovania orientácie na všetko sovietske a súčasne mali hlad po tom roky odopieranom zo Západu, ale po štvrťstoročí už môže ísť len o premyslenú a zámernú ideovopolitickú stratégiu, ktorá je riadená zhora. Možno „tajnými službami“, a tým svojimi „sociálnymi štúdiami“ nevedomky slúži aj akási Vejvodová z onej Masarykovej univerzity...

Vďaka udalostiam na východnej Ukrajine (blondína Vejvodová ma teraz môže monitorovať), ktoré som intenzívne sledovala najmä od poburujúceho barbarského masového vraždenia protimajdanských demonštrantov v Dome odborov v Odese, som oprášila trochu svoju ruštinu a opäť tak na 90% rozumiem aj hovorenému slovu. Sem – tam si na nete vyhľadám nejakú ruskú televíziu, prebehnem si ruské internetové stránky, tamojšie články a diskusné fóra, aby som sa dozvedela, ako oni hodnotia súčasnú situáciu a udalosti a presvedčila sa, či tam naozaj štátna propaganda tak manipuluje verejnou mienkou, ako to u nás tvrdia oficiálne médiá a či tam skutočne natoľko potláčajú slobodu názoru a vyjadrovania, že tí Rusi majú vymyté mozgy a nedokážu samostatne myslieť. A vôbec nemám dojem, že by to bolo tak, ako nám to zasvätene tvrdia tí všelijakí Štětinovci, Dulebovci a Mesežnikovci. Naopak, myslím si, že protiruská propaganda má presne tie isté ciele a používa pod rúškom obrany pred plánmi Putina, obnoviť stratenú sféru vplyvu Ruska, tú istú stratégiu, ako to bolo za bývalého režimu vo vzťahu k Západu.

Pri tom sliedení po dianí v Rusku som natrafila na jedného ruského básnika – rapera, ktorý ma naozaj nadchol. Ja viem, rap... To kde-kto za umenie ani nepovažuje. Ale Vladimír Afanasiev (*1981) z Krasnodaru, ktorý si hovorí Nigativ, je naozaj mimoriadny zjav. Vyzerá ako hlavný hrdina z nezabudnuteľného filmu „Choď a pozeraj sa“ (ukážka: https://youtu.be/oDq9fL--Avw ). Okrem toho, že tie texty sú naozaj nádherná poézia, je vynikajúci herec, má nápady. Je výnimočný.

Ale u nás si mnohí myslia, že v Rusku by nenašli nič podnetné a zaujímavé. Nič, čo by mohlo obohatiť naše "európske hodnoty". Ich predstavy končia niekde pri Meresjevovi a Alle Pugačevovej. A Karasových komentároch.









Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se