« Úvod | MEDZNÍK »

MÔJ AKČNÝ PLÁN


Všetko mi vychádza, ako keby to bolo naplánované. Podarilo sa mi – len o chlp – vyhnúť ďalšiemu zvyšovaniu dôchodkového veku vďaka tomu, že som „nerozmyslene“ mala viac detí, ako je pre väčšinu únosné, posledné z nich stihlo skončiť školu, ďalšie sa konečne rozhodlo a zmenilo zamestnávateľa, jedno možno v tomto roku zmení stav a jedno z tých najmladších má frajerku, a láska niekedy robí divy. Takže, starosti a povinnosti za mnou. Začiatok leta bol hektický, ale teraz sa blíži jeseň a už je kľud. Leňoším a flákam sa. Až príliš. Moji kolegovia sa znova po dovolenkách vrátili do práce. Ja už nevstávam ráno o šiestej, už sa mi ten spánok predlžuje na pol ôsmu. Ani budík som nepotrebovala. Mala som to vstávanie presne nastavené aj bez neho. Ale prichádzam o pevný režim, a to sa mi prestáva páčiť. Lebo sa poznám. Čo budem môcť odložiť na zajtra, to budem odkladať aj o rok... Knižky o kreslení už došli, trónia na polici a ja som už dnes vypla počítač, že ho viac ani bohovi nezapnem. Dlho vypnutý nebol, kým som si neuvarila kávu a neskontrolovala kvety na balkóne.

Dúfam, že deckám nenapadne priniesť mi psa, ako sa vyhrážali. Ja sa zmátorím, ale chce to čas. Ježišmária, a na utorok  som sa sľúbila na návštevu do bývalej práce! To už je o štyri dni! V nedeľu asi návšteva. Takže by som mala aspoň vytepovať tie stoličky v kuchyni. Predbežne. V noci tiež príde dieťa. Pretože frajerke ešte nezačal školský rok a nie je tam, kde je on, ale tu. Teda cez víkend opäť nič. Nebudem sa predsa púšťať do nejakej roboty, keď tu bude taká premávka. Najskôr vo štvrok. Ak mi do toho niečo nepríde...

Nebola som ani na kontrole od operácie druhého oka u očnej, lebo je to v susednom okresnom meste, nepriniesla som jej kartu z jej „detašovaného pracoviska“ u nás, tak ma z ordinácie v tom okresnom meste vyhodila a tu na to „detašované pracovisko“ nepôjdem, lebo tam človek vystojí dieru, kým sa dostane na rad. Očná v našej nemocnici je sama slepá. Takže nemám brýle, a na diaľku, ako sa mi zdá, tým jedným okom vidím ozaj trochu zle. Tým druhým by to ušlo. Čítať a TV v pohode, čiže mám to v paži. U lekára ma podľa možnosti už nikto neuvidí, iba ak by som si našla nejakú prácu (nemusím) a tam by nutne chceli potvrdenie, že som zdravá. Ale ja mám dobrú obvodnú, vždy sa dohodneme. Vie, že obvodná ambulancia je maximum, k čomu ma raz za desať rokov – ak vôbec – niekto donúti. Už ma konečne aj preočkovala proti tetanu. A možno sa ešte ozvem dentálnej hygieničke. K zubárke na preventívku stačím do decembra, tento rest som si stihla splniť do leta.

Viem, že sa musím hýbať. Môj syn minule stretol na kopcoch môjho spolužiaka s bajpasom. Tak spolu odbicyklovali asi 50 km. Okrem toho, že si potykali. Takže som mala prednášku o význame športu pre telesné a duševné zdravie. Najviac by ma bavilo plávanie, chcela som si obstarať niečo ako burkiny, ale tie teraz zakazujú.:) Na hlavu by som si nedala nič, ktovie, či by to aj vtedy bolo na pokutu. Hľadala som na internete, kam by som šla. Asi do Albánska, na nejakú prímorskú pláž mimo sezóny. Ale tento koniec leta zdá se mi poněkud nešťastným. Samé prírodné a humanitárne katastrofy. Čiže  zase nič...

Hlavne sa musím prestať prekárať na internete s tými našeslovenskoákmi a ostatnými -fóbmi, -ármi a -istami. Tam to človek prekecá raz-dva. Ten čas, ktorý by mohol využiť aj zmysluplnejšie. Ale povedzte mi, ako. To keby som vedela! Čo má vôbec zmysel? Spätne si vravím, že by bolo možno malo zmysel, keby som tie hodiny a hodiny prekecané v kaviarňach, vinárňach a baroch bola využila na učenie. Lenže, keď je človek študent, študovať sa mu veľmi nechce. Aspoň nie to, čo je v sylabách a v povinnej a odporúčanej literatúre. A že tam bolo vtedy tiež plno riadnych hovadín! Mohla som sa naučiť aspoň pár jazykov, niečo praktické, použiteľné pre život,  ale krúžok makramé v SZM klube, či čo to bolo za zariadenie pre organizovanú mimoškolskú záujmovú činnosť, by ma nebol bavil. Tak som mohla ísť aspoň do toho „íčka“, keď som tam raz už spravila ten konkurz a vzali ma! Ale kamošku nevzali, tak som solidárne nešla.

Hm, a ani písať ma nebaví. Vážne nie. Kto dnes ešte nepíše? Občas mám pocit, že internet alebo kníhkupectvá sú miesta pre ľudí, ktorí majú nutkavú potrebu zhromažďovať namiesto zbytočných krámov slová. A už je v tom taký bordel, že ich to zavalilo a ani boh sa v tom nevyzná, a tak by bolo najlepšie to všetko zhrnúť na kopu a vyhodiť na skládku. A v pozadí ma navyše ešte zahlcujú slovami z telky. Bla bla bla... Zase postúpili o krok k vyriešeniu problému...

No, už mi chýba iba záver. Nejaký nový akčný plán po tom, čo som vyhodnotila plnenie toho predchádzajúceho. Aké budú priority? 

A budú?




Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se