« Úvod | PREČO MÁ KLAUS ML. S I... »

ÚVAHA O DNEŠKU A ZAJTRAJŠKU

Tak mám zase po dlhom čase náladu na písanie do blogu. Možno preto, že som sa pustila do veľkého upratovania a konečne som prehrabala všetky zákutia v tom pre mňa už priveľkom byte a pretriedila a povyhadzovala všetko nepotrebné. Teda, nie úplne všetko, čo už veľmi pravdepodobne nebudem nikdy potrebovať, som sa odhodlala vyhodiť, niečo som nechala aj pre strýčka Príhodu... Ale teraz aspoň viem, kde je to pekne zbalené a uložené a v budúcnosti bude stačiť už to iba vziať a rovno vyniesť do smetí. Hlavné je, že teraz už mám jasno, čo kde mám a čo nemám. Každé, aj to najnenápadnejšie zákutie, je zbavené prachu a dôkladne vyglancované.



Dnes mám šábes, i keď možno nie celkom až do večera, aj Boh odpočíval, ale nejaké drobnosti na dokončenie a korekcie mu ostali dodnes. A ako sa ukazuje, zrejme sa mu nielenže nepodarilo tú prácu úplne, až do najmenších detailov dokončiť, ale výsledok nebol až taký dokonalý, ako si, keď konečne odpočíval, predstavoval. Tak to bude aj so mnou: zrejme ešte týždeň budem všeličo doťahovať a medzitým sa zase narobí niekde nejaký bordel. Ten sa vždy spraví sám, všetko odbordelizované sa zase zbordelizuje, a človek aby potom nerobil nič iné, len sa ten poriadok s vypätím všetkých síl pokúšal udržiavať.

No toto by nemal byť blog o upratovaní, ale o politike. Pretože to je to, čo mi beží v pozadí, kým bojujem o poriadok v byte. Čítam a počúvam kadečo, ten tzv. mainstream, a aj „alternatívu“, pretože „hlavnoprúdové médiá“ ma, ako mnohých, dávno prestali uspokojovať. Ak ma niekedy vôbec uspokojovali. Do 89., s výnimkou toho posledného roku pred „Nežnou“, keď začal vychádzať Literárny týždenník, ktorého každé číslo som vtedy musela mať, sme počúvali hlas Ameriky a Slobodnú Európu s vedomím, že majú úplne odlišný pohľad na svet a tiež svoje politicko - propagandistické ciele, no boli pre nás zdrojom informácií, ktoré sme sa v „hlavných“ médiách nedozvedali. Alebo ak nás aj informovali, dostali sme to v úplne inej omáčke. O tom, kde je pravda, alebo presnejšie, o tom, čo sa na ňu asi môže najviac podobať, sme si rozhodovali v konečnom dôsledku sami. V 90. rokoch, keď vrcholil mečiarizmus a národ už, po dočasnom ohlúpnutí jeho značnej časti, mal tej kovbojky konečne plné zuby, sa dali v TV pozerať aspoň humoristické programy. Jeden z nich bol príhodne - a myslím si, že aj telegnosticky - nazvaný „Telecvoking“. Avšak teraz už nás aj ten humor prešiel. A lacná zábava pre (krvi)lačné davy, prispôsobená masovému hlupákovi, ma neláka.

Ja sa aj doteraz uznášam sama, možno zo zlozvyku, komu alebo čomu uveriť a nakoľko. Poburuje ma, ak si nárokuje na to rozhodovanie akékoľvek grémium. Počúvam aj v „slušnej spoločnosti“ zakázaný slovenský Slobodný vysielač, ktorému niektorí, nazývaní tiež „slniečkármi“, hovoria „vysierač“, aj Lichtnerovu Infovojnu, čítam Parlamentní listy, KV výber, Postoy, Literární noviny, sledujem videá všelijakých exotov, nie práve uznávaných českou a slovenskou intelektuálnou elitou, ktorej sa hovorí tiež „kaviareň“. Niektorí nie sú ani tak exoti, ako skôr nositelia názorov, ktoré sa teraz tým, čo zabrali miesto elít, nehodia do krámu, a niektorí sú naozaj za čiarou – ja sa dokonca obávam o duševné zdravie ich nositeľov a o duševné zdravie tých, ktorí ich pôsobeniu podliehajú. Nebudem im tu však robiť reklamu. Bojím sa i o duševné zdravie prípadných čitateľov tohto blogu. ;-)

A - nezabite ma! - keď si chcem niečo overiť, zájdem aj na ruské weby, nakuknem do ich médií, čo o čom tvrdia, alebo čo si o čom myslia, aký majú k čomu oni postoj. To je tá výhoda povinnej ruštiny, ktorá mi, aj popritom, že som si v školských časoch jej neučenie sa ospravedlňovala bojkotom, išla prirodzene, sama od seba. Pravda, jej slovnú zásobu nemám natoľko v hlave, aby som sa dokázala s Rusom rozprávať inak ako väčšinou po slovensky s ruským prízvukom, ale z písaného a počutého rozumiem skoro všetko. A keď nejakému slovu nerozumiem, alebo mi niečo ujde, je tu slovník, a videozáznam sa dá stopnúť a vypočuť znovu...

Od skorého rána (keď som dorazila upratovanie v poslednej skrini) som počúvala „V prvej línii“ na SV, aj staršie relácie, pretože online to akosi nevymáknem. Okrem pondelkového „Medzipriestoru“, vysielaného z bratislavského štúdia SV, ktorý moderujú podľa mňa dvaja vtipní glosátori zahraničného a domáceho politického diania, Králik s Poláčkom. Ten si zväčša nenechám ujsť. A fajn sú aj ich Komentáre na SV – pre mňa, ekonomického skoroanalfabeta, aj tie s Dušanom Doliakom v tandeme.

A čo som si teraz nevymyslela! Vyniesla som si notebook na balkón. Káva a cigareta a písanie, déja vu, staré dobré časy. Len tie básničky akosi už nepíšem. Či je to nedostatkom emócií, či čím, neviem. Odlišujem morálne city od tej sentimentálnosti, aby sme si rozumeli. Už akosi mnou nič hlboko morálne neotriasa, alebo čo. Ako nám radia páni z Bruselu a zo všetkých vlád EU – musíme si zvykať! A mne sa už zvyká ľahko. Všeličo sme už preskákali, tretina našej triedy má už večný pokoj. Sú medzi nimi skoro všetci z tej partie, na ktorých som, však súdruh riaditeľ, mala zlý vplyv. Takže si asi začínam uvedomovať, ba priam pociťujem, pominuteľnosť všetkých tých malicherných ľudských osudov. Márnosť nad márnosť. Mali sme, naša generácia, aspoň to šťastie, že sme nezažili nijaké ozajstné veľké trápenie. Okrem tých, ktoré sme si spôsobili sami, napr. neuváženým výberom partnera pod vplyvom väčšinou biologických pudov a inštinktov. Alebo zo strachu. Dnes, mať ešte čas, by som sa experimentálne pustila do akéhokoľvek dobrodružstva. A už by som sa nebála, čo na to tí druhí, či sa nebudú čudovať mojej bezočivosti, že si trúfam, hnevať, že nevyhovujem ich predstave o ich bezproblémovom živote. Pretože už viem, že by to aj tak vyšlo na jedno. Dnes by som bola presne tam, kde aj som. Všetko by bola už aj tak minulosť.

Tak nejako som uvažovala, keď som počúvala Borisa Koróniho, moderátora tej relácie v Prvej línii na SV. Chlapec založil alternatívne médium v Banskej Bystrici, ktoré je na všelijakých zoznamoch proruských a Rusmi podporovaných propagandistických médií, pôsobiacich údajne v rámci „hybridnej vojny.“ Len Boh vie, čo sa tým presne myslí. To je presne ako s pojmom „fašizmus“. Už ho tak všetci zahmlili, že v ľudovej reči môže znamenať aj svoj presný opak. Fašisti nadávajú fašistom, že sú fašisti, a vyberte si, ktorí sú nimi naozaj! Mne Koróni pripadá mladý – a dosť naivný. I keď neviem, či je to presne to slovo, ktoré by sa mi na neho hodilo. Idealistický? Ako sám hovorí, založili (trojica nadšencov) SV s cieľom slobodného šírenia informácií bez politických zásahov a usmerňovania a ide im o slobodný dialóg medzi jednotlivými názorovými prúdmi. No keďže dali priestor aj všelijakým ezoterickým čudákom a kdejakým ultraľavičiarom a ultrapravičiarom, ak by sme mali politické názory deliť podľa klasickej klasifikácie, tí z toho mainstreamu, resp. z oficiálnej politiky s nimi nič nechcú mať a až na nejaké výnimky účasť v tamojších reláciách odmietajú. Od SV sa medzičasom oddelil jeden zo zakladateľov, Lichtner, ktorý má vlastné alternatívne médium, Infovojnu, kde je najčastejším hosťom v jeho rovnomennej relácii teraz neviem či už ex-novinár (lebo v nijakom „oficiálnom médiu“ by ho asi už nezamestnali) Huďo. Oba tieto médiá, SV a Infovojna, podporované z príspevkov internetových fanúšikov, sú označované za šíriteľov ruskej propagandy a zároveň za podporovateľov strany Kotleba -ĽS NS, teda slovenských fašistov, ktorí o sebe tvrdia, že nimi nie sú, že naopak, bojujú proti súčasnému korporatívnemu fašizmu, vládnucemu v SR a v celej Európe. Ja si myslím, že to tak skutočne je: teda, že Infovojna naozaj podporuje kotlebovcov a Huďo, že má presne tie názory, ktoré tvoria aj ideologické portfólio K- ĽS NS. Mne osobne pripadá ako taký ich malý Goebels. A to môže mať v niektorých smeroch celkom správne postrehy a aj pravdu. I keď tá sa nevlastní, len sa približuje k reálnemu stavu vecí.

So SV a s ich podporou K-ĽS NS to predsa len také jednoznačné nebude, pretože ma o tom presviedčajú stáli hostia a ich názory v niektorých kľúčových reláciách, kvôli ktorým je SV v mojej pozornosti. A tie relácie, aj keď nie všetci z tých hostí sú v mediálnej oblasti či v politike profesionáli, majú – musím podotknúť – na to, že sú vyrábané vlastne na kolene a bez štedrých príspevkov z daní a koncesionárskych poplatkov, dobrú úroveň a sú zaujímavé. Debaty vo verejnoprávnej RTVS (i ČT) ma často nudia, pretože neprekročia svoj tieň, stále tie isté klišé a frázy, resp. dopredu predpokladateľné závery, moderátori, ktorí očividne strážia, aby diskusia, resp. to, čo sa na ňu má ponášať, splnila svoj predpísaný cieľ, to ma dokáže akurát tak otráviť. Do takého média by určite neprijali nikoho z mnou spomínaných „alternatívcov“ - i keď Huďo kedysi za Mečiara vo verejnoprávnej TV pracoval a ja si matne spomínam na nie veľmi sympatický dojem z neho. A neprijali by ich nie preto, že by nemali novinárske schopnosti a nespĺňali oproti tým, čo sú v hlavnoprúdových médiách dnes, profesionálne nároky, ale pre ich názory a pre povesť poškvrnenú prevádzkovaním alternatívneho média a účinkovaním v ňom. A to je presne to isté, čo sme tu mali v minulosti: kádrovanie a vylúčenie ideologicky, politicky nepohodlných. Ba čo viac, týchto ľudí by sa báli dnes zamestnať v štátnej alebo verejnej správe, v školstve... a zrejme aj niekde vo firme, ktorá by si nechcela poškodiť svoj PR imidž. Takže, ľudkovia moji, niečo na tom pravdy, že sme zase tam, kde pred rokom 1989, predsa len bude! Ľudia s inými názormi sú vyháňaní na okraj, a niekto sa potom ešte čuduje, že začínajú cítiť spolupatričnosť s podobne ostrakizovanými, hoci sú medzi nimi aj fašizoidi, ako je K-ĽS NS a ich dnes už početní podporovatelia. Tiež ostrakizovaní a cítiaci krivdu.

Koróni si tentoraz do Prvej línie (https://youtu.be/5U5gigIRRGQ) pozval dvoch zástupcov Kotlebovej strany a bola reč o jej pripravovanom zákaze. Obaja chlapíci, podpredseda strany Milan Uhrík a jej tajomník Rastislav Schlosár, odpoveďami na všetky pripomienky k nej, tlmočené Korónim, ako vždy, demagogicky zavádzali a zahmlievali, a čo mne vadilo na Korónim bolo, že – či si to uvedomoval, alebo nie – bolo z neho cítiť, že sa s nimi, ukrivdenými, solidarizuje. A že spravil tentoraz presne to, čo robia aj hlavnoprúdové médiá: použil takú osnovu, aby v závere vyšli želateľné výsledky. Výmenu názorov si predstavujem ja tak, že nedovolím spoludiskutujúcim, aby odbili moju resp. mnou tlmočenú kritickú pripomienku nejakým svojím všeobecným tvrdením, ako to bolo napríklad v prípade zdôvodňovania motívov snáh o zákaz K-ĽS NS. Ak tí páni označili za dôvod politickú objednávku, vyplývajúcu z toho, že strana odmieta ísť po ruke oligarchom a s nimi spolupracovať, bolo by bývalo vhodné, aby moderátor trval na konkrétnych príkladoch, keď sa tí oligarchovia s nejakým kšeftom na ňu obrátili a keď ich konkrétni predstavitelia odmietli. Nakoniec, korupcia a klientelizmus sú protizákonné, takže by bolo namieste okamžite podobné návrhy či tlaky zo strany tých „oligarchov“ oznámiť verejnosti a orgánom činným v trestnom konaní. A bolo tam v tej diskusii toho viac, čo ma presviedčalo, že Koróni nestranný, v prípade týchto dnes baskobystrických bossov, nie je.

Proti pokusu o zrušenie K-ĽS NS sú viacerí ľudia, ktorých názory si vážim. Vážim si aj tento ich názor, hoci ja osobne by som za to zrušenie bola. Len keby bolo prišlo oveľa skôr, resp. bolo by mi milšie, keby takáto strana vôbec nebola mohla vzniknúť a za prejavy, ktorých sme boli svedkami ešte od čias Slovenskej pospolitosti (Kotlebovej predchádzajúcej zrušenej strany), keby boli bývali ich nositelia odsúdení. Úplne najideálnejšie by bolo, keby títo primitívni populisti, zvyšujúci si preferencie hlásaním nenávisti proti nepriateľom, ohrozujúcim národ, neboli na politickej scéne vôbec, pretože by nenašli voličské zázemie. No oni ho majú. Majú ho vďaka dlhodobému zanedbávaniu, ignorovaniu reálnych, každodenných problémov radových občanov, zásluhou odtrhnutosti politických karieristov od obyčajných ľudí, ktorí sa cítia opustení a bezmocní voči moci. A majú už plné zuby prázdnych sľubov. Po 28 rokoch už mnohí z nich nemajú na čo čakať, už nemajú nádej, že sa dočkajú... Takže sa chcú aspoň pomstiť!

Ja prevádzkovať alternatívne médium, asi by som predsa len až tak voľný priestor niektorým názorom a ich šíreniu nenechala. Nemyslím si, napr. aj na rozdiel od Králika a Poláčka, ktorí sú inak moji obľúbení, že sloboda názoru nemá mať nijaké hranice. Respektíve, že ich má mať až tam, kde už niekto priamo vyzýva k násiliu a zabíjaniu, šíri nejaké nepodložené klamstvá s jasným cieľom proti niekomu štvať, niekoho zničiť... Ono je totiž sporné, kde už tá hranica napr. v prípade K-ĽS NS bola. A nemožno sa vyhovárať, že ak sa jednotlivci z tejto strany dopustili spoločensky neakceptovateľného správania, treba stíhať za to jednotlivcov, a nie stranu. Veď si stačí všímať výroky jej podporovateľov a voličov na internete, a musí byť každému jasné, aké je jej pôsobenie, kvôli čomu tí, ktorí sa v nej vidia, s ňou sympatizujú a dúfajú v jej úspech vo voľbách. V Koróniho diskusii vyznelo preto neuveriteľne tvrdenie, že K - ĽS NS nechce demontovať demokratický systém. To by tých voličov veľmi sklamala, lebo oni sa tešia na zrušenie strán, na znárodnenie, na pracovné tábory, na vešanie „slniečkárov“, nech už si pod nimi každý z nás predstavuje aj niečo iné...

Na druhej strane, ten vraj neodôvodnený strach, ktorý šíria alternatívne médiá z „migrantov“, nie je až taký neodôvodnený. Čítali sme u všelijakých sociálnych mysliteľov ich prognózy budúceho vývoja západnej spoločnosti, kapitalizmu, spoločenských dôsledkov technologického pokroku. Predpovedali príliv imigrantov z Tretieho sveta, ľudí vykorenených v dôsledku kolonializmu, ktorí sa raz vovalia do Európy a budú chcieť, aby im splatila svoje dlhy. Len sme si nemysleli, že to bude tak skoro a že sa to udeje v takom zlomovom okamihu ešte za nášho života. 250 000 Somálcov, čakajúcich práve na premiestnenie do Európy, je len jedna z tých kvapiek v mori, na ktorom sa dvíha obrovská tsunami, a tá nás zmietne. To nemôžeme, pani Merkelová, zvládnuť! My to vidíme, pretože máme 2 000 rómskych osád s obyvateľmi často na zvieracej úrovni a mnohé mestské getá, ktoré mnohonásobne reprodukujú nevzdelanosť a chudobu. Ľudí, ktorí nikdy nebudú schopní sebestačnosti a prínosu pre spoločnosť. A tých ostatných, ktorí ešte pracujú, kým ich nenahradia roboty, skúste navyše ešte zdaniť tými 6%, aby prispievali na ekonomických migrantov, ktorí na rozdiel od Východoeurópana budú v EU požívať všetky výhody, kým jemu vďaka vašej veľkorysosti ostatnú len samé nevýhody. Koniec-koncov, čo je to nejakých 5 miliónov Slovákov, ktorých ani nie je 5 miliónov, pretože sú už, vďaka demografickej revolúcii po 89., sčasti Rómovia? Veď to oproti miliónom a miliónom prisťahovalcov, ktorí sa budú voľne pohybovať po Európe, nič nie je. Poľahky sa rozplynú. Vlastný štát? Ilúzia! Symbolická hranica, ktorá po premiešaní obyvateľstva stratí význam...

A že sa zmení náš spôsob života? Bez obáv! To už aj tak nebudeme my.

Nuž tak. Upratala som si trochu myšlienky a môžem zapnúť vysávač. Vysypala som totiž trochu cukru v upratanej obývačke. Keď som sa oň potkla. O ten vysávač. Ale ako vravím, výsledok nebude až taký dokonalý, ako som si predstavovala. Ešte treba všeličo dokončiť a medzitým sa mi zase narobí, akosi sám od seba, neporiadok. A človek aby potom nerobil nič iné, len si s vypätím všetkých síl udržiaval zdravý rozum.

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se