« Úvod | O NIČOM »

ANI MNE SA DNES NIČ NECHCE


Nie že by som bola fanúšik slovenského popu, ale táto pesnička ma dnes vystihuje.

Už od skorého rána špekulujem, ako sa vyhnúť večernému "stretku na pive"... Jednak mi okrem horúcich letných dní pivo nechutí, a jednak už to začína byť dosť veľký stereotyp. V tej dá sa povedať pivárni, kam chodievame, keď je tu na tých pár dní cca v dvojtýždňových intervaloch ten môj spolužiak z našej metropoly (plní si povinnosti voči mame, ktorú už museli umiestniť do miestneho penziónu pre dôchodcov) je okrem toho, že to pivo teraz nemusím, cez víkend plno, hluk a nafajčené...Témy a monológy (nie moje) sa tiež dosť opakujú.


Hm, ja mám očividne problém povedať nie. Nie čo sa týka toho piva - to si kľudne dám namiesto neho minerálku. Ale sklamať niekoho očakávania a uprednostniť to, čo ja práve chcem, resp. odmietnuť, do čoho sa mi nechce, jednoducho tomu druhému neviem. Bola by som zvedavá, či by to recipročne urobil i on. Ale to neskúmam, nerada obťažujem, a tak radšej od nikoho nič nežiadam a neočakávam. Nie že by som sa bála odmietnutia, také strachy ma už prešli, nemusím si už nič ani potvrdzovať, ani vyvracať. No asi to už bude zvykom. A okrem toho zrejme aj výchovou. Vstupovať iným ľuďom do ich osobného a súkromného priestoru bez požiadania prísne zakázané! A aj potom len opatrne a správať sa ako v cudzom teritóriu. Nezašľapať, nič odtiaľ nevyniesť.

To mama. Niekedy so sestrou uvažujeme, či tam nebolo niečo z Aspergera. Ja som väčšinou extrovert, typ osobnosti, ktorému sa hovorí "advokát diabla", aspoň tak mi to vyšlo v osobnostnom teste, ale bohvie, čo som bola pôvodne... Čo z toho pôvodného bolo pretvorené pod vplyvom okolia, a čo sa prebojovalo cez tie vplyvy. Ale tá extroverzia u mňa končí tam, kde začína magický kruh okolo mojej najvnútornejšej duše. Tá si aj dnes večer nechá pre seba, že sa jej nepáčilo oddeliť od seba zvyšok môjho JA a poslať ho robiť spoločnosť spolužiakovi, kamarátovi z detstva, ktorého nemožno nechať len tak, keď by si rád s niekým posedel a pokecal. Hoci niekedy už začínam mať obavu, že i spoločensky (úškrn) popil... A keďže viem byť dosť priama, už som ho trochu vystríhala, že mi to tak pripadá. Možno bude vhodná príležitosť a primäjem ho k uvažovaniu aj o inom, čo som si u neho všimla. Hľadá nejaké východiská a točí sa v kruhu. Ja to zhora vidím lepšie. No ako vravím, nerozrazím dvere, nevtrhnem, nerozbŕľam...

Najmenej nebezpečné sú v citlivých momentoch rozhovory o počasí. Tak dodávam, že sa zhoršilo. Je sychravé a teplotne normálne marcové. Spolužiak je na lyžovačke, a potom pôjde za mamou. Mám čas do večera niečo vymyslieť. Ale už asi nič nevymyslím. A klamať, že na mňa ide nejaká viróza, mám nečakanú návštevu, to ja neviem. Nestojí mi to za výčitky svedomia. Nuž čo už... Nakoniec, čo iné má vlastne v živote zmysel, než to, byť niekedy poruke, keď to niekto potrebuje. Veď preto sem chodieva aj on. Robí to nielen kvôli mame, ale aj kvôli sebe. Inak by naozaj ten život žiaden zmysel nemal.



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se