« Úvod | LABUTIA PIESEŇ »

BEZ NADPISU

U nás ešte stále funguje miestny rozhlas ako za „socializmu“. 


To som musela dať do úvodzoviek, pretože ja si nemyslím, že tu niekedy bolo niečo, čo by naozaj ním bolo, tak ako sa nedomnievam, že by toto, v čom teraz žijeme, mala byť ozajstná „otvorená slobodná a demokratická spoločnosť.“ Náš miestny rozhlas už síce na 1. mája nevyhráva rezké a veselé budovateľské piesne, ale oznamuje úmrtia obyvateľov mesta s podobným neprirodzeným pátosom, s akým sa recitovala „revolučná poézia“. Opäť do úvodzoviek, lebo to nebola ani poézia, ani revolučná. A podobne ako za toho minuláča, aj miestne noviny zostali politicky konjunkturalistické. Uverejňujú hlavne správy o úspechoch budovania kapitalizmu v našej hladovej doline, osobitne zdôrazňujúc zásluhy pána primátora a miestnych zastupiteľov, prípadne i ďalších miestnych „významných osobností“, o prosperitu a rozvoj tohto, ako by niekto povedal, zadku sveta. I keď – iste - budú i zaprdenejšie kúty, než je ten náš.

Dnes, ako som tak kráčala na poštu po výpis z registra trestov, hlásil mestský rozhlas, že zomrela nejaká tridsiatnička a oznam o tom visel na námestí hneď vedľa tabule s programom kina. Chcem ísť na film „Loli paradička“, tak som sa vybrala k tým tabuliam s oznamami. Inak to ozaj nie je môj koníček, čítať úmrtné oznámenia. Môj bývalý kamarát, ktorého by som už tiež po spoločnej dovolenke mala dať do úvodzoviek, túto úchylku má, mne ešte natoľko nedrbe. Asi sa bojí smrti, tak sa s ňou takto postupne snaží zblížiť... veď sa bojíme len neznámeho. Je veriaci katolík, aspoň sa za takého pokladá, tak naozaj neviem, čoho by sa mal báť. On predsa pôjde do neba, a tam by sa katolíci mali mať dobre, či nie? Dokonca tam majú žiť šťastne už naveky, žiadne, že len kým nepomrú.

Ja sa smrti nebojím. Jediné čoho sa obávam je, že sa preberiem tesne pred kremáciou. A ešte toho, že kým ten koniec príde, budem nedajbože od niekoho závislá a niekomu na krku. To teda nechcem! Je mi jedno, či to príde zajtra, o týždeň, o rok... len nech je to naraz a nevlečie sa to zbytočne mesiace, či dokonca roky.

No kým sa to stane, budem sa zrejme i ja ešte podieľať na budovaní tej rozvinutej kapitalistickej spoločnosti. Rozhodla som sa ísť do práce stoj čo stoj! Len ešte neviem, aká by sa mi zapáčila a či sa mi nakoniec vôbec nejaká bude hodiť. Zajtra idem na pohovor. Ak to nevyjde, vyjde to možno inokedy a inde. Už som pochystaná, v plecniačiku mám zbalené potrebné doklady, dáždnik a sveter, lebo ráno, ak by aj práve nepršalo, možno bude chladno po daždi. Sukne a šaty som zamietla, idem tak viac-menej polo-turisticky nahodená, lebo sa budem trmácať autobusom po kopcoch od vŕby k vŕbe na podobný koniec sveta, ako je tu ten náš. Takže som poňala ten pracovný pohovor ako horskú turistiku.

Je fajn, keď si už človek až tak veľmi na ničom nezakladá. Teda, okrem detí, ak nejaké má. Deti, to je iná vec, na tých jedine záleží. Strachu o ne sa zbaviť nedá, ony sú večná starosť, ktorá pretrvá až do smrti. Našej vlastnej, dúfajme.

A tak som cestou na tú poštu chtiac-nechtiac myslela na rodičov tej zosnulej mladej ženy. Bŕŕŕ... príšerná predstava! Radšej na niečo také ani nepomyslieť!

Netreba sa zaoberať myšlienkami na všetko to zlé, čo by nám mohlo prihodiť, vymýšľať katastrofické scenáre, očakávať dopredu len tie najhoršie konce. Bude ako bude! Vždy sme si nejako poradili, a poradíme si zase! Problémy začnime riešiť, až nastanú, a nie, keď si ich vymyslíme! Koľko som si ich v živote len navymýšľala, a ony sa mi potom zhmotnili. Teraz si už z máločoho robím ťažkú hlavu. Viem, že svet nezmením. Môžem ho iba pozorovať. A – pokiaľ to je v mojich silách – vyhýbať sa zlému.

Tak to bude aj s tou prípadnou prácou. Pozriem sa tam a uvidím. Možno si nakoniec, keď zvážim pre a proti (proti je najmä nemožnosť chodievať pravidelne na plaváreň) poviem, že by to nebolo nič pre mňa.

A na tú kapitalistickú konkurenciu sa naozaj môžem vykašľať! Nech sa všemocná neviditeľná ruka trhu hoci poláme. :-)

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se