« Úvod | BEZ NADPISU »

KONIEC PRÁZDNIN



...tak napokon dali prednosť inému uchádzačovi. Zaželali mi do budúceho života veľa zdravia a všetkého možného a v mojom prípade už i nemožného.

Ten pohovor bol príjemný, myslím, že pre obe strany. Pozrela som si jedno mestečko, ktoré je na tom ešte o poznanie horšie než to naše. Bývalo okresné, za minula tam fungovalo baníctvo, fabriky, bola tam – na mieste tej školy, kde sa konal ten pohovor – priemyslovka so stovkami žiakov. Panelák sedem-osemposchodový, ktorý bol študentským internátom, dnes vyzerá ako z Luníka IX. Gymnázium hneď vedľa majú malilinké, a aj to iste čoskoro zrušia. Nieto ľudí. Aj tu stretne človek viac Cigánov než gádžov. A dôchodcov, ktorí tu dožívajú, spomínajúc nostalgicky na lepšie časy. Aj krásna vilka, asi secesná, neodvratne chátra a vyzerá na zrútenie. Chudobu tu cítiť na každom kroku...Bezdomovec tlačí detský vozík a v ňom celé svoje imanie. Všetko čo potrebuje na prežitie. Neďaleko pomníka tu v našich slovenských končinách slávneho rodáka je malé trhovisko. Len nazriem za bránu – trhovníci predávajú tie isté handry ako v čínskom obchode. Veľkú tržbu mať nebudú. A aj v Jednote, kde si kupujem vodu a nanuk, sa motkajú len zo dvaja zákazníci. U tureckého zmrzlinára, ktorý asi spáva do desiatej, lebo len vtedy otvára, bolo, keď som si cestou z pohovoru dala zmrzku, ľudí asi dvojnásobok.

Viem si predstaviť, že tam niekto mladší a domáci nutne potreboval prácu a pravidelný príjem. Ja by som musela trochu komplikovane dochádzať a bola by som časovo viazaná na hromadnú dopravu. Okrem toho by som vzhľadom na roky praxe mala nárok na oveľa vyšší tabuľkový plat, než boli pripravení ponúknuť. Možno ten uchádzač, ktorého uprednostnili, nebol ani kvalifikovaný. Vezmú ho tak či tak len na určitý čas. Cez prázdniny sa vráti na úrad práce.

Nuž čo, budem môcť pravidelne chodiť plávať, aj keď zavrú letné kúpaliská. Mám nejakú ponuku tu doma, ale do toho sa mi zas veľmi nechce. Nerada sa zaväzujem k tomu, v čom nevidím zmysel. Nestálo by to ani za oveľa väčšiu finančnú – ako inak to nazvať – kompenzáciu. Takže záložný plán? Napíšem konečne tú knižku? Tú, ktorú píšem celý život. Kedysi ma odrádzalo, že ho musím najprv prežiť a dobre poznať, aby ten obraz nebol falošný, a teraz mi pripadá, že by som ho musela sfalšovať. Lebo pravda je príliš ordinárna...

A tak plávam, kým sa dá. A kým nedorazia vo veľkej tlupe príslušníci našej marginalizovanej menšiny a nedonesú do bazéna hovno ako minule... To znamená prísť medzi prvými, zaplávať si poriadne hneď po tom, ako z vody vytiahnu vysavač a pustia do nej tie kdejaké dezinfekčné prostriedky. Ako keby som si chcela naplávať do zásoby. Hoci viem, že sa to nedá. Tak ako sa ani nedá nažiť si do zásoby. 

Nakoniec sme na tom všetci rovnako. Či už sme boli, alebo neboli na všetkých tých čarovných ostrovoch a na najvyšších vrcholoch sveta.




Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se