« Úvod | FILM "SVIŇA" »

KEĎ ODCHÁDZA TEREZA SPENCEROVÁ, SLZY V OČIACH MÁM




Napadla mi táto prastará pesnička, na ktorú si už asi málokto spomenie. Keď odchádzal Marián Varga, ktorý je jej autorom, mala som naozaj slzy v očiach, pretože bol pre moju generáciu symbolom toho, po čom sme - aspoň niektorí - túžili najviac v dobách, v ktorých sme dospievali: po slobode. Nie po slobode môcť si lietať do tých všelijakých exotických dovolenkových destinácií, nakupovať v značkových obchodoch v európskych centrách, len po takej obyčajnej slobode myslieť po svojom a môcť sa o svoje myšlienky podeliť, vymieňať si ich, konfrontovať s inými a posunúť sa bližšie k pravde. V rádiu, televízii, novinách odpovede na naše otázky neboli dostupné a v tých knižniciach len čiastočne. Aspoň sme mohli čítať kvalitnú beletriu  už často dávno mŕtvych autorov a vďaka nášmu ministrovi Válekovi i niektorých novších... A aj to bol celkom dobrý zdroj poznania rôznych náhľadov na svet a názorov na jeho usporiadanie. Ktovie, nakoľko sú sčítaní tí dnešní mladí novinári, ktorí komentujú spoločenské dianie a pomery vo svete a u nás dnes. Povedala by som, že ak by boli sčítaní dostatočne, okrem toho, že by dokázali samostatne myslieť, mali by aj morálne zábrany, aspoň časť z nich, vykonávať svoje zamestnanie v nesúlade so svojím svedomím. Teda, inak povedané, mali by i to svedomie. Čo si myslím, že nemajú, lebo sa nemali kde dočítať, čo je mravné, a čo je už ďaleko za hranicami morálky. A nevedia ani pravopis, neovládajú gramatiku, štylistiku, majú často hroznú slovnú zásobu, nepoznajú ani bežnú frazeológiu, a tak namiesto zametania "pochovávajú" pod koberce pravdu, ktorá sa nehodí ich donorom. A tí, ktorí nie sú ochotní podriadiť sa, tak ako to poznáme z minulého režimu, sú vyhadzovaní z oficiálnych médií, ktorým sa už pejoratívne hovorí mainstream, ohováraní v bulvárnych plátkoch, všemožne znemožňovaní, ostrakizovaní...

Terezu Spencerovú som prvý raz zaregistrovala v akomsi televíznom dokumente, ktorý ma zaujal asi aj vďaka jej nezvyčajnému životnému príbehu. Jej knižku "Jsem tranďák!" si určite kúpim, ak sa bude dať niekde dostať. Ten dokument bol aj o tom, ale nielen o tom. Zaujala ma jej osobnosť. Potom dlho nič, až po ukrajinskú krízu. To už som jej články v Literárkach a Parlamentných listoch a jej videá na you tube vyhľadávala cielene. Až teraz, po jej smrti, som sa dozvedela, že ju vyhodili aj z Primy a že v posledných dňoch svojho života riešila existenčné otázky. Čo mohlo k jej srdcovému zlyhaniu prispieť. Je mi to ľúto. Už je len málo takých, ktorým by som uverila, že tomu, čo napíšu, aj rozumejú a veria. 

Prajem všetkým tým propagandistickým médiám, aby dopadli ako tie povinne odoberané noviny z minuláča, ktoré naši starí rodičia rezali na štvorčeky a používali v drevených záchodoch...

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se