« Úvod | KEĎ ODCHÁDZA TEREZA SP... »

SKICA



Len tak sa motám po internete, bezcieľne, nazerám tam i tam, v hlave mi hmýria všelijaké myšlienky. Žiadnu nedokončím, lebo nestihnem, keďže skôr, než by nadobudla nejakú zmysluplnosť, padne mi do oka niečo iné... A tak som sa odmotala až na nejaké maďarské stránky a našla som tam zmienky 
o našom meste z minulých storočí od akýchsi uhorských a maďarských autorov miestopisov. Pozbierala som z nich pár niežeby mi dovtedy neznámych 
údajov a len tak, z plezíru, som si sem načarbala skicu miesta po mojich predkoch, už dávno obsadeného cudzími kolonistami. Občas pri rôznych príležitostiach 
formálne oslavujú významné udalosti mesta 
(i keď pre svet a ani  pre nich naozaj až tak významné nie sú)  
a vzdávajú hold tunajším mŕtvym dejateľom, hrdinom či obetiam... Hoci 
neviem presne, čo si myslia, že majú 
s nimi spoločného. Ja viem čo mám, 
a to s tými od samých počiatkov: 

DNA
    



O histórii ….. z čias kráľov z rodu Arpádovcov nevieme nič konkrétne. V roku 1243 venoval kráľ Belo panstvo Boršovcov Bebekovi, v darovacej listine sa spomína aj hrad …. a panstvo sa nazýva v tom čase terra Martini. Do tohto panstva mali patriť aj 2 osady na mieste budúceho mestečka.... .Isté je, že územie patrilo v roku 1427 majiteľovi spomínaného hradu situovaného južne od nich. V roku 1440 hrad na sever od osád obsadili Jiskrovi husiti. Pred husitmi, až do českého osídlenia, boli obyvatelia osád nemeckí baníci a hutníci. Keď boli husiti, ktorí ovládali hrad na severe porazení, toto územie sa dostalo do jeho správy. V ústnej tradícii obyvateľov sa dlho spomínalo meno kráľa Mateja Korvína, ktorý porazil husitské vojská. 

Bolo to jedno z uhorských centier výroby železa na “Vysočine”, v roku 1556 tam pracovalo 8 železiarní. V horách sa nachádzali kryštály. V roku 1557 bol udelený železiarskym osadníkom medzi dvoma riekami štatút mesta. V tom roku mesto vylúpili a spálili Turci. Do roku 1690 potom platilo Turkom dane. Nemeckí osadníci sa v 17.-18. storočí po devastácii a následnom prílive slovenského osídlenia poslovenčili. 

V roku 1690 v mestečku bývalo iba 33 rodín, z toho 20 železiarskych (aj moja) a 13 roľníckych. V tom čase sa formovali jeho prvé cechy: v roku 1694 bol založený čižmársky a v roku 1697 založili cech mlynári. Okrem toho sa tu pestoval ľan a tkalo sa plátno. Mesto zasiahli protihabsburské povstania aj revolúcia 1848. Bolo jedným z centier snáh o národnú emancipáciu. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní sa začalo pomaďarčovať.

Po I. svetovej vojne za Maďarskej republiky RAD tu légie bojovali proti Červenej armáde Bélu Kuna, za II. svetovej vojny sa mesto ocitlo na povstaleckom území. Po potlačení povstania a obsadení Nemcami sa v okolitých horách pohybovali partizánske skupiny.



   

V roku 1880, z 1897 obyvateľov, bolo 204 maďarských a 1569 slovenských

V roku 1890 z 1817 obyvateľov bolo 299 maďarských 1474 slovenských

V roku 1900 z 1812 844 bolo hovoriacich maďarsky a 933 slovensky

V roku 1910 z 1925: obyvateľov 1 000 maďarských a 884 slovenských domorodcov

V roku 1921 z celkového počtu 1663 obyvateľov bolo 240 Maďarov a 1294 Českoslovákov

( Maďarov čiastočne vysťahovali do Maďarska)

V roku 1930 bolo z celkového počtu 1 691 obyvateľov 119 Maďarov a 1 415 Čechoslovákov



    

    

    














Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se