« Úvod | A DOTRETICE... »

Chatové lásky neláskavé

 

      Kahlo+Frida_Deer[1]


Zdá sa , že môj blog nikto nečíta. Nikoho neoslovili témy, štýl alebo úroveň toho, čo som do neho už napísala, alebo sa jednoducho stratil v záplave blogov na internete. A to som si blogovaním chcela vybiť klin klinom a uniknúť k nemu z chatu . Z chatu, ktorý sám je len únikom pred realitou do akejsi náhradnej a spočiatku zdanlivo dokonalejšej skutočnosti. S netušenými možnosťami stretnúť niekoho, koho nemáme šancu stretnúť uväznení vo svojej nudnej a priestorovo obmedzenej každodennosti.

Na pracovisku nie je nik, s kým by sme si dokázali porozumieť natoľko, aby sme túžili po jeho spoločnosti aj po pracovnej dobe. Tí, čo chodia po ulici, zanikajú na šedom pozadí, a takí, čo by nás mohli upútať, žijú asi niekde úplne inde, než sme nútení žiť my. Dúfať, že všetko vyrieši dovolenka a v tom krátkom čase za hranicami všedných dní sa nám podarí šťastnou zhodou okolností stretnúť osudovú ženu či muža, a niekedy dokonca na pôžičku , je skoro zaručený spôsob, ako si zaslúžený oddych po celoročnom nervovaní sa v zamestnaní poriadne otráviť a vrátiť sa z neho s mizernou náladou. Niekto sa stane možno organizovaným turistom, alebo sa prihlási na kurz latinskoamerických tancov , ale čoskoro zistí, že ich navštevujú len samí jemu podobní : osamelí , hľadajúci a nenachádzajúci..

Ostávajú teda ešte zoznamky ( nedajbože aj tie televízne, po ktorých sa človek znemožní pred celým národom až dovtedy, kým sa niekto po ňom neznemožní ešte viac ) a chat, ktorého anonymita poskytuje určitú ochranu. I keď nie absolútnu, pretože, ako je známe, ,,náhoda je blbec” a tiež nemusíme tušiť, s kým vlastne hovoríme. Akými kanálmi by sa informácie, ktoré poskytujeme, mohli dostať práve tam, kde si neželáme, aby sa dostali. A následne zneužiť.

To však ešte nie je všetko. To, čo na nás, vyprahlých po skutočných citoch, na chate číha, je naša vlastná fantastická predstava o vytúženej dokonalej harmónii vzťahov, ktorá by vykompenzovala našu stratu ilúzií o tých, ktoré reálne zažívame. Dosadíme si ju vzápätí do viacerých nickov, takže si ich niekedy i dosť mýlime a prestaneme vnímať, že sú za nimi ľudia, ktorí tiež majú city a sú zraniteľní presne tak, ako my. S ľahkým srdcom opúšťame niekoľkodňové, niekoľkotýždňové a v niektorých prípadoch možno aj niekoľkomesačné chatové lásky, nadšení novými zaujímavými objavmi.

Opúšťame ich práve vo chvíli, keď ich skutočne spoznávame, keď už ukojíme našu zvedavosť a z éterických bytostí sa pred našimi očami menia na ľudí z mäsa a kostí. Túžime po raji a nebeskej kráse a chat ju dokáže vždy nejakú chvíľku simulovať. Neprichádzame naň, aby sme si staré pozemské ťažkosti a trápenia nahradili novými alebo spestrili nejakými navyše. Keď ide do tuhého, schováme sa v inej miestnosti a v bublinke patriacej neznámemu nicku, ktorý nás opäť dokáže vzrušiť svojimi ešte neprezradenými tajomstvami.

Keď som sa minule na chate zhovárala s jedným rybárom, povedal, že rybárčenie je krásny adrenalínový šport, pri ktorom si lovec zažije úžasný pocit úspechu pri love na svoju korisť. Zvíťazí nad ňou – a potom jej veľkodušne daruje slobodu. Cíti sa pritom asi tak trochu ako Boh. Dodávam, že korisť, opäť po svojej potupe pustená do chladnej kalnej vody , mu za to ani nemusí splniť tri želania. Nie je nijakou zlatou rybkou. Len sa na to s rybárom chvíľku hrali.

A tak si blogujem, namiesto toho, aby som dnes sedela na chate a dívala sa, ako niekto, kto so mnou neraz, nemôžuc sa odtrhnúť, prerozprával celé hodiny, trávi teraz ten čas niekým iným. Vlastne nie s niekým iným, je stále s tou istou : s tou, o ktorej sníva. Aj keď trochu cynicky vtipkuje, že túži hlavne po jej tele, myslím, že to , čo mu chýba, je duša. Jeho vlastná... dobrasezona

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se