« Úvod | A DOTRETICE... »

Odsmútené v tichu noci

cesty

Čítam si verše mŕtvych básnikov
Na pár slov sa tu zastavili.
Boli tu
iba okamih
a všetko to, čo smutne žili
do knižky navždy uložili
ako do truhly.

Zatĺkli klincom.
Sem - tam trafili
skoro presne
po hlavičke
a často tesne vedľa
oka
dopadlo slovo
len tak naslepo
vystrelené.

A túžiac po lete
silno držali sa zeme,
aby nespadli .
Len slová
vylietali k oblakom
a diaľky
zavreli sa za vlakom,
keď ostávali doma.

Báseň je
zo smútku a zo samoty
chromá.
A básnik spitý donemoty
v svete dvojakom
v ústrety krivká
burinám a bodliakom
po zrušenej trati.

Kým sa celkom
stratí...

DSC00517



Dnes prvýkrát sneží
Nebo nebolo, niet veží,
na šedobielom podklade
dva paneláky v dohľade.

Niekto neuložil svet
a neopatrne klikol.
Je mliečne
a nekonečne ticho.
A nikde nie je nik.
Len biela neha
padá na chodník.
Zľahka.
A nedotkne sa, keď je
nadotyk.

Je mlčky.
A k nepotrebe slová.
Zmažem aj seba
potichúčky

a nebudem sa opakovať...



rano


Po roku
zas ticho sneží v obloku …
Uprostred hluchoslepej noci
mučivo odkvapkáva v nás
do tmy sa vnárajúci čas .

Od štartu k cieľu
nezmyselne beží
stále dookola
budúcnosť,
ktorá tisíckrát už bola .

A v izbe číslo trinásť
- necudná a holá -
zavretá medzi štyri steny
leží na posteli
Staroba ,
pribitá na kríž
ako od Tiepola …

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se