« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

Priebežné šomranie v sobotu


      okno





  Sú také upršané dni, keď sa zdá, že je všetko na ..... . Ako teraz mne. Ale už počujem nejakého vtáčika. Že by drozd? Snáď konečne prestane pršať. Prší neprestajne už týždne. Sem – tam polooblačno. A chodím ešte vo zvrškoch, čo som nosila v zime. Neotepľuje sa. Zima nebola, ale nie je ani poriadna jar. Internet ide ako v lete na saniach. Znervózňuje ma to pomalé otváranie stránok. Alebo mi to zamrzne. Musím si zašomrať. A zašomrem si.

  Ako som predpokladala a ako som sa dočítala v článkoch analyzujúcich fenomén ,,blogovanie“, nikto môj blog ozaj nečíta. Len pár známych viacmenej zo zdvorilosti a naskočilo mi tam nedopatrením i nejaké to čísielko, keď som si ho prezerala ja sama. Takže mi už napadlo, že sa tu zruším. Nenávštevnosť mojich výlevov len prehlbuje môj pocit, že mám autistické črty. He he (smiech)

Na chate to isté. Včera v noci to bol vrchol. Stupidity. Nedalo sa to na skle čítať. Pár chlapov na roztrhanie v miestnosti pre staršie dámy, hľadajúce nejakú satisfakciu za stratené ilúzie o láske. Nemali hltať tie romány z červenej knižnice. Ono ilúzie sú skutočne krásna vec. Len o ne neprichádzať. Keď sa človek potom pozrie na profil alebo anfas toho chlapíka , čo sa sa na skle tvári tak neodolateľne a suverénne, ako princ skúšajúci črievičky všetkým dievčinám vo svojom kráľovstve, namôjdušu sa vyľaká – ako keď sa v panoptiku z tmavého rohu vyrúti na neho neočakávane nejaká príšerka. Samozrejme, nejedná sa o ozajstného grófa Draculu, je to len ten bruchatý majiteľ pojazdnej atrakcie v papierovej maske a starých háboch. Takže vzápätí na smrť vydesená dáma dostane záchvat smiechu.( Kurník, zisťujem, že som chytila od žiakov poruchy učenia, už neviem, čo je predložka a čo príslovka. Alebo som sa nakazila na chate tým retardujúcim jazykom , ktorý na dorozumievanie o obsahoch, čo tam letia, úplne stačí.)
Áno, rozbieham samonasierací proces. Musím sa naštartovať, lebo vonku je nízky tlak a ja by som mala upratovať, no nemám šťavu. Pozerám tu do pravého rohu na tú zelenú packu s bielou fajkou, ktorá signalizuje, že som online na skype. A keď nakuknem do zoznamu kontaktov, vidím, že K. je prihlásený a už nie je dokonca ani v nedostupnom stave. Ale mlčí. Ani nepošle e- mail, hoci som včera urobila ústretový krok a poslala mu fotky zo stredajšieho výletu. Pravda je, bola som pár dní off. Ale to len preto, že má pocit, že ho moje problémy príliš zaťažujú. Určuje mi, čo a ako písať a s akou frekvenciou, aby sa vyhol problémom s tlakom a duševnou rovnováhou. Možno to tak nemyslí. Ale mne to dvíha adrenalín.( Úškrn.) Myslím si, že pravidlá bontónu platia aj na internete. A chlap by mal pozdraviť prvý. Ale on ma chce vycvičiť, aby iniciatíva vychádzala zo mňa. Pritom fakticky nemám chuť na zdvorilostné frázy. Som rada, keď sa môžem s niekým rozprávať tak, ako nám obom plynú myšlienky a nedávať v každom okamihu pozor, aby som nepovedala niečo nevhodné, čo by dotyčného mohlo rozladiť a zhoršovať jeho anamnézu. Písali a zhovárali sme sa na skype od jesene. Už sa dosť dobre poznáme. Napísala som rovno: o navrhovanú komunikáciu o samých príjemných a nestresujúcich veciach ( a to by som navyše ešte musela retušovať a filtrovať informácie )záujem nemám. Už ani o tom počasí, ako som spomínala v úvode, sa nedá povedať nič potešujúce.

    Ak najbližšie napíše, zase to bude analýza mojej absolútnej nemohúcnosti dať svojmu životu nejaký zmysluplný cieľ . No myslím si, že asi nenapíše – po tom čo som mu dnes napísala ja. Zhruba to, čo píšem teraz tu. Potrebujem priateľa do dažďa. Ako vravím, i to počasie sa celkom zopsulo.

    Bola som pozrieť blog pána terapeuta. ( Ozaj, o alkoholikoch sa chystám napísať seriál.) Nič nové pod slnkom. Sebaobdiv a samochvála. Vymazal moje anonymné komentáre, len čo som sa prezradila svojou slovenčinou. Zámerne. Nebola som si istá, či vie, kto mu tie blogy komentuje pod tými rôznymi nickmi. Bol alergický na tie moje poznámky, i keď podľa mňa nevyznievali nepriateľsky. Ale neboli dosť obdivné. Asi v nich hľadal skrytý úskok, ale podozrieval kohosi iného. Nevymazával ich, hoci jeho reakcie svedčili o tom, že chce podozrievanú osobu uraziť a zhodiť. Ale nie tak úplne, nechával si ju. Bol zvedavý na jej názor, i keď slovami hovoril niečo iné. Mňa dokonale neznáša. A to , čo napísal o ignorácii a mlčaní ako o zbrani na sebaobranu, sa vzťahuje i na mňa.

  Dnes mi V. v záchvate zlosti povedala, že som zabrzdená. Ja a upratovačka. Pretože som neprečítala jej myšlienky ešte skôr ako sa jej zrodili v hlave a riadila som sa vlastným, podľa nej chabým rozumom. Títo ľudia, ktorí tvrdia, že peniaze ležia všade na zemi a treba ich len zodvihnúť (citujem) majú dojem, že si s nemovitosťami môžu privlastniť aj správne názory. Myslím, že na tých rečiach o nových majiteľoch mojej zamestnávateľskej organizácie je niečo pravdy. V. sa už ako majiteľka správa. Moc je mocná čarodejnica.

   Mala som dnes viac dôvodov premýšľať , prečo vždy každý vzťah do ktorého vstúpim dopadne tak, že sa nechám použiť - a potom ma hrubo a bezohľadne odstránia z cesty za svojimi ďalšími cieľmi. Ale o tom inokedy. Je neskorá noc a ja budem melodramatická. Zamyslím sa nad tým nabudúce. Už mi to aj tak nemyslí. Je pol tretej ráno.


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se