« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

Dedičné hriechy

21
Prečo si niektorí vyberú nevhodného partnera pre život? To je naozaj pekne zamotaný problém. Prikláňam sa k názorom, že ,,zdravé“ a zrelé osobnosti inklinujú k sebe podobným, a zakázaným partnerom sa podvedome vyhnú. Nie sú pre nich ,,predmetmi približovania“. Asi tu majú dosť veľký význam vzory z orientačnej rodiny, teda z tej, v ktorej vyrástli.
Pán, ktorého spomínam v úvode, by po prečítaní týchto prvých riadkov hneď mal zhadzujúcu poznámku : poznamenal by, že by som mohla napísať už raz aj niečo originálne, na čo som prišla sama. Viem, že som vymyslela fúrik. Ale súhlasím, že patologické vzťahy v rodine sú príčinou neskorších vzťahových problémov detí, ktoré z nich pochádzajú. A že duševná porucha či závislosť u niektorého z rodičov môže spôsobiť, že ochorejú nakoniec všetci v jeho okolí. Určite si so sebou vlečieme ,,dedičné viny“ a je len veľmi ťažké ten začarovaný kruh prelomiť. Niektorým z potomkov sa to podarí, iným - a myslím si, že väčšine - nie. Len málokto to dokáže bez pomoci a podpory niekoho blízkeho, kto si ho vyberie pre život aj napriek tomu, že je sám nepoznačený, a tým sa stáva pravidlom potvrdzujúcim výnimku.
Staré porekadlá, VRANA K VRANE SADÁ, ROVNÝ ROVNÉHO SI HĽADÁ alebo NEPADNE JABLKO ĎALEKO OD STROMU či AKÁ MATKA, TAKÁ KATKA, nie sú nijakými predsudkami, sú výsledkom mnohogeneračných skúseností, overených v rozličnom čase a priestore. Existujú nejaké štatistické odchýlky, ale nemajú taký význam, aby vyvrátili platnosť tejto zákonitosti.
Dieťa alkoholika sa pravdaže nemusí stať alkoholikom. Môže mať dokonca k alkoholu odpor vďaka tomu, čo si zažilo s vlastným otcom alebo nedajbože matkou. Ale to ešte neznamená, že ho také detstvo navždy nepoznačilo. Poznačí ho aj vtedy, ak sa rodičia rozídu a ono s pijanom nemá v ďalšom živote priamy kontakt, ba ani si ho poriadne nepamätá. Ten biľag nad ním visí aj potom. Aj dnes, keď už rozvod nie je nijakou spoločenskou diskrimináciou. Deti odmalička zverené do ústavnej starostlivosti pre neschopnosť tých, čo ich priviedli na svet, starať sa o ne a vychovávať ich, v dospelosti neraz pátrajú po svojich biologických rodičoch, i keď tušia, že ich nájdu medzi spodinou a môže im to skomplikovať život. Majú pocit, že musia vidieť zoči voči to, čo bolo príčinou ich nočného desu a citového strádania. Cítia vinu, spoluúčasť na svojej situácii opustených či odvrhnutých a chcú, aby im bolo odpustené - a hlavne sa pokúšajú nájsť spôsob, ako odpustiť sami sebe to, čo vlastne nikdy nespáchali. Rady by asi aj zistili, či a nakoľko sa na svojich pokrvných predkov podobajú, pretože majú strach, že genetika môže v budúcnosti zvíťaziť nad ich vôľou odlišovať sa od nich. Majú občas mimoriadne rozvinutú potrebu túto odlišnosť neustále dokazovať. Úzkostlivo pátrajú v očiach iných ľudí po svojom obraze a prehnane im záleží na tom, čo si o nich myslí okolie. Trpia nedostakom zdravého sebavedomia a majú veľký problém so sebaprijatím. Za svoje domnelé nedostatky sa tvrdo trestajú. Vôbec neprekvapuje, ak sú medzi nimi namiesto alkoholikov workoholici. Prehnane úzkostliví a nepríjemne zásadoví puntičkári, otravujúci svoje okolie večnou nespokojnosťou s dokonalosťou seba i toho okolia. Sú závislí na uznaní , potrebujú si neustále potvrdzovať hodnotu seba samého, v ktorú neveria. Spravidla si preto vyberajú vzťahy s tými, ktorí sú ochotní im túto potrebu saturovať a nevyvádzajú ich z miery kritickými postojmi k ich správaniu. Sú prehnane kritickí voči okoliu, ale neznášajú, keď s nimi niekto nesúhlasí. Chceli by mať všetko pod palcom, aby neprišli o svoju ťažko vybudovanú sebaistotu. Sebaistotu postavenú na hlinených nohách neustálych podvedomých pochybností o sebe samom. ( Pán by ma zvozil, že sa uchyľujem k psychoanalytickým drístom. Ale nejaká vyčerpávajúca všeplatná pravda nejestvuje, je vždy len približná a nevzťahuje sa na všetky prípady.)
Preto, keď si vyberajú partnera, hľadajú niekoho submisívneho a manipulovateľného. A tak s ním potom aj zaobchádzajú. Ako s majetkom, ktorý im bezvýhradne patrí a oni s ním môžu nakladať podľa vlastnej potreby a uváženia. Prípadne ho aj odložiť na horšie časy, keď im momentálne prekáža alebo sa ho nadobro po použití zbaviť. Využívať ho, kým má pre nich nejakú úžitkovú hodnotu. Dovtedy na ňom visia. A nepúšťajú ho z rúk.
Alebo ich nedostatok viery vo vlastné schopnosti a nemohúcnosť riadiť svoj vlastný život zaženie pod krídla niekoho, kto sa im javí tak, že by im mohol poskytnúť bezpečný azyl. Možno nie taký, po akom by priamo túžili, ale predsa len nejakú istotu na ich ceste odnikiaľ nikam. Prisajú sa a čerpajú. Až kým im druhá strana neodmietne pravidelný prídel garancií bezstarostného života len tak bez ich vlastného pričinenia. Potom sa cítia byť zatlačení do kúta a začnú vystrkovať rožky. A to, čo dovtedy potláčali v záujme každodenných drobných výhod poskytovaných manželom ( - kou ) vypláva napovrch: všetka tá rokmi potlačovaná nespokojnosť s vlastným závislým postavením, ktorá sa spolupodieľala na ďalšom ubíjaní ich sebavedomia.
Život jednotlivca je neustály boj o emancipáciu. Niektorí ho zvládajú s ľahkosťou , a niektorí nie. Tí, ktorí v ňom prehrávajú, nedostávali dosť podnetov pre zdravý vývoj svojej duše. Nenadobudli preto dostatočnú odolnosť a nemali si kde zavčasu osvojiť vhodné stratégie a taktiku , potrebné pre primerané začlenenie sa do medziľudských vzťahov, včítane tých intímnych , ktoré potom ďalej ich osobnosť len oslabujú a krivia. A neraz ich oblúkom privedú k alkoholizmu aj po rokoch.
Pretože na krutý osud sa nejako zabudnúť musí.




Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se