« Úvod | A DOTRETICE... »

VLČIA TMA



hory


Zamilovanosť zaslepuje. Je to zvláštny stav podobný afektu, ibaže dlhodobejší, a kým odzneje , človek nie je celkom zodpovedný za svoje rozhodovanie a konanie. Má zúžené vnímanie (upína sa len na objekt svojej zamilovanosti, ktorý si stotožňuje so svojimi túžobnými predstavami), je v pemanentnom citovom vytržení, ktoré mu zastiera mozog, takže nie je schopný chápať logické súvislosti toho, čo sa deje a objektívne predvídať vývoj ďalších udalostí. Mnohí mu neskôr položia otázku : ,,A to si vtedy nevedel ( -a ), že to nemôže dobre skončiť ?“, a je to samozrejme hlúpa otázka, pretože on to v tom období, keď bol duševne vyšinutý, vedieť nemohol ani náhodou. Keďže nebol celkom pri vedomí.

K základným omylom tých, ktorí vstupujú do vzťahov s pijanmi patrí predpoklad, že títo pijú preto, lebo sú nešťastní a láska ich z toho ich nešťastia vytrhne a vylieči. Keby im niekto rozumel, keby niekomu na nich záležalo, keby im iní neubližovali a neutláčali ich, keby ich uznávali, ako by si zaslúžili, keby im dali priestor a príležitosť, keby ich niekto miloval, keby ich neboli opustili, podvádzali, zneužili ... keby, keby , keby... nemuseli by sa opíjať.

Prvé štádium spolužitia s pijanom je obdobie bezzmedznej trpezlivosti. To ešte trvá to pominutie zmyslov, ktoré zastiera holú skutočnosť. Pijan vycíti, že láska partnerky je pre neho veľká výhoda. Jeho permanentné klamstvá dopadajú na úrodnú pôdu. Niekedy sa zmôže aj na to, že na istý čas, keď ju jeho pijanské správanie začne preberať z bezvedomia, trochu pribrzdí, alebo dočasne šikovne maskuje svoje alkoholické návyky. Peniaze sú doma na kôpke alebo na spoločnom účte, môže z nich kedykoľvek odčerpávať pre svoje potreby. Kým sa , pravdaže, neminú. Existenčne si však i tak polešil. Aj keď prepije to čo zarobí, má istú strechu nad hlavou a vždy čo do úst. Hoci to jedlo popri alkohole zas až tak nutne nepotrebuje.

Ak príde domov pozvracaný, pomočený a špinavý od výkalov, má ho kto obriadiť. Keď ho žena v treskúcom mraze nájde pred vchodom do domu bez zimnej bundy, ktorú niekde stratil, z rodinného rozpočtu mu na druhý deň kúpi novú. Zruší sa poistka a obstará sa nový bicykel, ak ten predošlý ukradli spred krčmy...

V zamestnaní berú ohľad na to, že je ,,živiteľom rodiny“ a že má ženu na materskej dovolenke a prižmurujú oči nad hromadiacimi sa absenciami. Vždy sa to nejako zakryje. Dovolenkami alebo práceneschopnosťou. A keby to už nešlo, rozviažu s ním pracovný pomer aspoň dohodou, aby mal ešte šancu u iného zamestnávateľa. Pred zúfalou manželkou, ktorej prepil celý nešťastný zo straty práce aj posledné peniaze do výplaty – a možno aj sám pred sebou – sa chvíľu tvári, že to bolo pre neho definitívne ponaučenie a odteraz sa už pevne rozhodol, že sa zmení . Partnerke je kajúcnika ľúto. Neochvejne verí, že to s tou nápravou jej muž myslí tentoraz skutočne vážne. Stojí na jeho strane proti všetkým pochybovačom, ktorí ho dostatočne nepoznajú a nemôžu teda vedieť, aký je to v podstate dobrý a schopný človek. Ako rád má deti a aký je – keď je triezvy – skvelý otec.

Vyčkáva ho celé a noci a niekedy aj celé dni. Aj týždeň.Alebo i dva. Jedna moja spolužiačka – a to už bola potom posledná kvapka – čakala na toho svojho opilca niekoľko mesiacov. Odišiel vysypať smeti alebo do obchodu, a už sa nevrátil. V tom v čom bol. Nevedela presne, kde sa kedy zdržiava. Z času na čas , keď prišla domov z práce si všimla, že bol za jej neprítomnosti v byte. Vždy niečo zmizlo. Raz nové paplony, inokedy časť bytového zariadenia či televízor. Na deti jej za neho prispievali jeho rodičia, aby naň nepodala trestné oznámenie za neplnenie vyživovacej povinnosti. Bol jedináčik. Keď si ho vzala, nevyhovovala ich predstavám o vhodnej partnerke pre ich syna. Oni boli poriadna rodina, a ona z rozvedeného manželstva, bez úspor, ktoré by priniesla do manželstva. Starala sa tej poriadnej rodine o neho asi dvadsať rokov. Až kým nenašla po ňom takmer vybielený byt. Podala žiadosť o rozvod a odsťahovala sa aj s deťmi do garsónky na hypotéku.

Ešte vždy zamilovaná manželka však trávi čas tým, že celé hodiny hľadí z okna na cestu, na ktorej by sa mal každú chvíľu objaviť ten jej nešťastník. Lomcujú ňou protichodné city striedané so strašnou bezmocnosťou. Chvíľu zúri a nenávidí toho zmätka, a potom ju zas prepadá ľútosť nad jeho nešťastím a strach, že sa mu iste niečo stalo. Ten ju aj uprostred noci vyženie do ulíc.

Ale kde ho hľadať? V jednej krčme jej povedia, že ho tam videli dopoludnia, v ďalšej, že sa tam mihol pred hodinou. A ak sa jej ho napokon aj podarí, spiaceho na stole nadránom niekde nájsť, len tak ľahko si s ním neporadí. Vyhrážky ani prosby nepomáhajú. Nie je s ním rozumná reč. Aby sa jej zbavil, sľúbi, že o chvíľu príde – len nech ide domov k deťom. Ale nechodí. A nabudúce sa schová pred ňou na WC, keď mu pobavení kamaráti z mokrej štvrte dajú avízo, že sa blíži tá jeho stíhačka. Vráti sa , až keď sa úplne vyčerpá pitím, alebo keď sa už nenájde nikto, kto by bol ochotný zaplatiť ešte jedno poldeci.


A ona vždy znovu a znovu uverí, že tentoraz to bolo naozaj naposledy. Veď ho predsa miluje a on musí pochopiť, že už ho nikdy nikto nebude ľúbiť tak ako ona...



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se