« Úvod | A DOTRETICE... »

MOJE ÚVAHY O VIRTUÁLNOM NEBI




VAjina dnes v noci ( ešte je dnes tesne pred zajtrajškom ) presne pomenovala môj najnovší pocit z chatovania. Nedokázala by som na to nájsť lepšie slová. Vždy sa nájdu svätci, ktorí sa pohoršujú nad jej slovníkom, ale to je len prejav všeobecného pokrytectva, ktoré je pre chat - a nielen preň - také typické.

Všímam si v poslednom čase , že jeden za druhým miznú odtiaľ nicky, kvôli ktorým som som sa tam dávnejšie, aj ešte nedávno tešila. Niektorí len už nebývajú online, iní vymazali svoj profil, alebo zrušili chatovú prezývku úplne. Jedni odídu z ničoho–nič, bez vysvetlenia a rozlúčky, ďalší aspoň napíšu, že a tak rozhodli preto, že im chat viac vzal ako dával. Viaceré z týchto nickov som sa pokúšala vyhľadať v profiloch, aby som sa dozvedela, že tento užívateľ neexistuje, nechodí na Lide.cz, alebo sa už niekoľko týždňov neprihlásil. A sú aj takí, čo sa síce na chvíľu zastavia, ale po niekoľkých vetách pokračujú do toho tzv. ,,reálneho života.“

Podobný pocit majú asi ľudia, keď ich jeden po druhom opúšťajú tí, ktorí tvorili ich svet. Dívajú sa , ako im mizne pred očami a nakoniec si už želajú iba zmiznúť s ním. Nie je to potom pre nich ani ťažké, pretože už niet, od čoho by sa museli odpútať. K tomu novému ich už neviaže nič. Jediné, prečo na ňom ešte trochu lipnú, je strach pred neznámom a možnou ničotou, ktorá tam na nich čaká.

Začínam sa pohrávať s myšlienkou, že sa tiež vzdám svojej virtuálnej existencie. Stačí to párkrát odkliknúť a užívateľka F. bude vymazaná zo zoznamu. A nebudem si chcieť znova zvykať pod iným nickom na novú identitu. S F. som stotožnená - nechcela by som už iné ,,virtuálne telo“.

Bolo by mi však ľúto za niektorými, ktorých som na chate spoznala a ešte sa nerozhodli definitívne odísť tam na tú druhú stranu, za rieku Styx, meandrujúcu medzi dvoma podobne falošnými svetmi. Nie je medzi nimi veľký rozdiel. Práve preto sa sama sebe divím, prečo sa na to nevykašlem a nenechám chat chatom, keď si čohosi podobného užívam dosť aj v ,,normálnom“ živote. Aj tam je len pár jednotlivcov, s ktorými nemám pocit permanentného ,,hlbokého nedorozumenia“. Komunikácia s tými ostatnými je syzyfovské úsilie, po ktorom som vyšťavená a otrávená, ako bývam po chate podobnom dnešnému.

Pripadal mi, ako keby som tlačila svoju guličku cez terénne prekážky. Bolo to, skrátka, ako by povedala VAjina, na h.....

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se