« Úvod | BALADA O DREVE »

4. KURZ SEBAOBRANY NA CHATE

 

4.1. POKUS O DEFINÍCIU LÁSKY

Keď dostala moja stara mama artritídu, nemohla sa zohnúť a namaľovať si nechty na nohách. A tak jej ich potom stále maľoval dedko, aj keď neskôr tiež ochorel na artritidu. To je láska. (Rebeca, 8 rokov)

Láska je, keď sa ideš s niekým najesť a dáš mu väčšinu svojich hranoliek bez toho, aby si chcela tie jeho. (Chrissy, 6)

Láska je to, čo ťa rozosmeje, keď si unavený. (Terri,4)

Keď sa majú dvaja radi, zostanú spolu, aj keď sú z nich malá starenka a malý deduško. Napriek tomu, ze sa poznaju tak dobre. (Clare, 5)

Láska je, keď mamina uvidí ocina spoteného smradľavého, a aj tak ho považuje za krajšieho ako Roberta Redforda. (Chris, 8)

Láska je, keď mamina vidí tatina na záchode a nemyslí si, ze je to hnusné. (Mark, 6)


Láska je silná emocionálna náklonnosť k nejakej osobe. Je založená na telesnej alebo duchovnej príťažlvosti a sprevádza ju želanie byť si s touto osobou nablízku. Je veľa druhov lásky a veľa spôsobov jej chápania v rôznych kultúrach a u rôznych ľudí. Často túto väzbu medzi ľuďmi podnecuje sexuálna príťažlivosť, ale v mnohých etických systémoch sa v určitých väzbách lásky sexuálne vzťahy pokladajú za nežiadúce ( incest ).Na otázku čo je to láska neexistuje jasná odpoveď. Je to abstraktný pojem, uvažujú o ňom básnici a filozofi a skúmajú ju aj exaktné vedecké disciplíny. Milostný vzťah často začína v jedinom okamihu, bez dostatočnej informácie o objekte zamilovanosti. City z druhej strany nemusia byť pritom opätované a rozum nezohráva žiadnu úlohu. Symbolom lásky je možno aj preto srdce, ktoré sa dlho pokladalo za jej sídlo.

Z hľadiska vedy stav, ktorý takto nazývame, majú na svedomí chemické látky, ktoré ovplyvňujú náš mozog, kde  vznikajú pocity zamilovanosti.Lásku potom možno charakterizovať ako chemickú závislosť medzi dvoma ľuďmi. Chemické látky, ktoré vyvolávajú tieto stavy sa nazývajú hormóny: testosterón a estrogén sú zodpovedné za sexuálny pud. Sexuálna príťažlivosť je sprevádzaná adrenalínovými neurochemikáliami, ktoré spôsobujú búšenie srdca, potenie, červenanie sa, omámenosť, povznesenú náladu a iné príznaky zvláštneho telesného a psychického stavu, v ktorom sa ocitajú zamilovaní.

4..2. POKUS O DEFINÍCIU LÁSKY

Zamilovanosľ je pokladaná za stav ilúzie alebo dokonca za manickú psychózu, keď postihnutý stráca zmysel pre realitu a nie je prístupný žiadnym rozumným argumentom. Zhoršuje aj  psychickú výkonnosť. Záujem o svet a o doterajšie kontakty ustupuje neskrotnej túžbe orientovať sa celou svojou bytosťou výhradne na milovanú osobu. Zamilovaní sú citovo labiln. Sú ľudia, ktorí nikdy pocity zamilovaných nezažili, možno pre vrodenú emocionálnu plytkosť, alebo preto, že vďaka záporným skúsenostiam sa tomu podvedome bránia.

Podľa antropologičky H. Fischerovej je táto biochemická smršť, ktorá sa strhne v tele pri zacítení vhodného partnera dôsledkom reprodukčnej stratégie. Keďže ženská ovulácia prebieha skryto a  muž chce mať istotu, že je skutočným otcom svojich detí, zdržiava sa pri žene dovtedy, pokiaľ neotehotnie. Milostné opojenie a sex však ešte nezabezpečujú zodpovedné rodičovstvo, a tak je na zachovanie nášho druhu potrebný dlhodobejší zväzok. Po búrlivej zamilovanosti je nutná blízkosť, starostlivosť a príchylnosť. Tú zabezpečia hormóny: vazopresín a oxytocín, ale tie sú do mozgu pumpované len dočasne.

Z hľadiska vedy teda láska na celý život neexistuje, trvá maximálne 4 – 5 rokov. V dnešnej liberálnej, pluralitnej voľnomyšlienkárskej spoločnosti páry nedržia pohromade  morálka, spoločné deti či ekonomická závislosť od partnera. Popri slobodnom výbere partnera máme aj slobodu rozhodovania o tom, či s ním v manželskom zväzku zotrváme.

Vyše 50% ľudí sa zamilováva na prvý pohľad alebo po zhruba dvojmesačnej známosti. Tí, čo sa zamilovávajú neskôr, väčšinou nemajú potom trvalý vzťah. Ľudia zamilovaní na prvý pohľad nie sú v partnerstve nešťastnejší ako ostatní.. Zdá se, že  vedia intuitívne vycítiť vhodného partnera. Manželstvo, ktoré začalo veľkou láskou sa rozpadá len výnimočne.

Po období zamilovanosti nasleduje pokojnejšie obdobie. Pocity romantickej lásky a sexuálneho vzrušenia vyvoláva hormón oxytocín, ktorý sa vyplavuje pri orgazme, aj pri púhej túžbe po milovanej osobe a upevňuje vzťah medzi partnermi. Neskôr v priebehu vzťahu sa vyplavujú hlavne opiáty endorfíny, ktoré majú ukludňujúce účinky. Partneri už síce nie sú sebou tak omámení a vzrušení, ale tieto opiáty sú návykové a pôsobia na ich zotrvanie  v partnerskom vzťahu: čím dlhšie sú na nich závislí, tým je pravdepodobnejšie, že sa tejto závislosti už nezbavia a ostanú spolu navždy. Keby ich odlúčili, dostavia sa abstinenčné príznaky sprevádzané smútkom a bolesťou. Monogamný zväzok upevňuje aj vazopresín, ktorý pravdepodobne pôsobí proti hormónom vášne zaplavujúcim mozog na začiatku vzťahu. Tá trvá od jedného a pol roka do troch rokov, kým  vyprchá, ale hormóny upevňujúce vzťah ho držia pohromade. Potom sa buď rozpadne, alebo ak sa medzi partnermi stihlo vytvoriť silné citové puto, pretrvá.

Vplyvom chemických reakcií môže však dôjsť k zníženiu príťažlivosti partnera a nastupuje rozladenosť. Telo nedokáže udržať rovnako vysokú hladinu potrebných chemických látok a vytráca sa pocit šťastia. . Mnohí sa s tým nedokážu vyrovnať a stávajú sa "narkomanmi zamilovanosti"; hľadajúc nové citové dobrodružstvá. Žiaden vzťah im dlho nevydrží. Žijú v neustálom citovom chaose.

Ak prejde prvá kríza, postupne začne produkcia látok vyvolávajúcich pocit spokojnosti, kľudu, zázemia, pohody - endorfínov a potom ďalších už spomínaných chemických látok, podporujúcich fyzickú príťažlivosť a pocit pohody pri partnerovi. Začína sa kvalitatívne vyššie štádium partnerského vzťahu, keď si partneri vzájomne poskytujú hodnoty a prispôsobujú sa jeden druhému.  Ak sa im  podarí zaujať navzájom zlučiteľné roly, rovnako dávať i brať a spolucítiť, vzťah sa vyvíja kladne a bez problémov. Dochádza k akceptovaniu toho druhého a k rešpektovaniu rozdielov v povahách. Tak ako v priateľstve a kamarátstve, neexistuje v takomto vzťahu mocenská prevaha jedného nad druhým. Stabilizátorom partnerského zväzku je obnovovanie zamilovanosti, ktoré udržuje lásku pri živote.

V prípade nešťastnej lásky alebo rozchodu postihnutí trpia smútkom a zníženou chuťou do jedla. Tesne po rozchode to, že boli opustení, popierajú. Pociťujú zúfalstvo, hnev, bezmocnosť. Nahromadené napätie si odbúravajú plačom. Neskôr rozchod začínajú spracúvať. Vyhľadávajú rozhovory o stratenej láske, alebo sa bezhlavo vrhajú do sexuálnych dobrodružstiev. V poslednej fáze pomaly začínajú stratu partnera akceptovať a vnútorne sa zmierujú s jej príčinami. Ženy si kompenzujú nedostatok lásky jedlom,  hlavne sladkosťami, alebo užívajú antidepresíva, zvyšujúce hladinu hormónov radosti v mozgu. Ľudský organizmus ich odmieta vyrábať sám a súčasne produkuje stresové hormóny ako je adrenalín, noradrenalín a kortizol. Mužské reakcie na rozchod sú preto agresívne. Niektorí začnú s prenasledovaním ženy, ktorá ich odmietla, neustále sa s ňou pokúšajú kontaktovať, chcú logické vysvetlenie a nechápu ženine emocionálne dôvody. Niekedy sa utiekajú k alkoholu, čo ich len vrhá do hlbšej depresie.

Láska je základným predpokladom šťastia. Bez pocitu šťastia človek neprežíva svoj život ako plnohodnotný, chýba mu perspektíva a životný optimizmus.





Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se