« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

6. KURZ SEBAOBRANY NA CHATE

6. 1. FÁZY A RIZIKÁ CHATOVEJ KOMUNIKÁCIE

Internet - svetová informačno-komunikačná sieť bez hraníc - má predsa len svoje hranice. Všetci hovoria o tom, že virtuálna komunikácia nanajvýš ak má slúžiť na nadväzovanie kontaktov, na základe ktorých sa môžu postupne utvárať osobné vzťahy najmä u tých ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nemajú na to veľa príležitostí vo svojom reálnom živote . Sú zajedno, že nikdy nemôže nahradiť medziľudský styk tvárou v tvár a virtuálny vzťah nie je rovnocenný osobnému vzťahu s fyzicky blízkym človekom, i keď do istej miery môže byť kompenzáciou zaň.

ICQ znamená ,, I Seek You“, čo sa dá preložiť ako : ,, Zháňam ťa“- ale otázka je, čo potom s tými, ktorých si prostredníctvom tejto služby zoženiem. Anonymita priťahuje ľudí s problémami v osobnom živote, a týmto chat slúži neraz na ventilovanie negatívnych zážitkov a emócií. Niektorým sa uľaví, keď bezdôvodne urážajú iných a posmievajú sa im. Môžu bez obáv z trestu vyjadrovať svoje extrémistické a rasistické názory a prenášať svoju nenávisť na neškodných anonymných používateľov. Dostať sa do konfliktu kvôli nedorozumeniam pri výmene písomných správ nie je problém ani vtedy, keď nejde o takýchto nešťastníkov, vzhľadom na obmedzenosť a povrchnosť tohto typu komunikácie, neumožňujúcej podfarbovať slová sprievodnými znakmi reči, prenášajúcimi emócie a spresňujúcimi význam a zmysel toho, čo sme chceli povedať. Ľudia nemajúci odvahu a vôľu niečo riešiť len tak zabíjajú čas a nudu a chatovanie využívajú na únik od nepríjemností v RL. Virtuálne rozhovory nevyžadujú námahu, uskutočňujú sa v pohodlí doma a sú dostatočne povrchné, aby nás nenútili k nejakým zbytočným analýzam vážnych životných problémov. Človek sa prirodzene vyhýba bolesti a chat je bezbolestný spôsob ako zahnať znepokojujúce myšlienky.

Monitor na rozdiel od živého partnera neprotestuje a zdanlivo ochotne prijíma naše názory a myšlienky. Slová a frázy sa v IM opakujú donekonečna a tento stereotyp je nesmierne unavujúci. Jenotvárnosť komunikácie na chate, nekonečné opakovanie chatových fráz a fádnych klišé je nudné a otravné . Vzájomné napodobňovanie medzi používateľmi vedie k tomu, že sa zdajú ako jedna osoba, čo tiež prispieva k stereotypnosti rozhovorov v IM. A riešiť cez internet zdĺhavo zložité problémy je pomalé a rovnako, ak nie ešte viac, unavujúce. Zaťažená je pritom nielen nervová sústava, ale aj chrbtica a oči. Opomenúc cigaretový dym, ktorý nás pritom pohlcuje...

Podľa amerického psychiatra Pecka medziľudská komunikácia prebieha v niekoľkých fázach. Vo fáze pseudokomunikácie sa skutočná komunikácia iba predstiera, aby nedochádzalo ku konfliktom, alebo aby z takejto komunikácie účastníci niečo pre seba vyťažili. Aktéri si falošnosť tohto ,,dialógu“ nie vždy uvedomujú. Typickým je únik od tém, ktoré by mohli podnietiť vyslovovanie kontroverzných názorov a vyvolať nepríjemné situácie. V ďalšej fáze - fáze manipulovania - vnímajú účastníci individuálne rozdiely ako prekážku úspešnej komunikácie a snažia sa tieto odlišnosti resp. ich nositeľov ,,napraviť" alebo ,,odstrániť". Pri chatovaní vo virtuálnej miestnosti sú asi bežné práve tieto dve fázy medziľudskej komunikácie.

Tretia fáza – fáza odbúravania komunikačných bariér – býva sotva úspešná. Je prechodom ku skutočnej komunikácii, ktorá sa vyznačuje schopnosťou jej účastníkov vzájomne si porozumieť a rešpektovať právo byť ,,iným.“ K hlavným prekážkam skutočného dialógu medzi ľuďmi patria sebectvo, egocentrizumus, nedostatok empatie, schopnosti vcítiť sa do iného človeka, rôzne predsudky, predpojatosť, ideológia, ale aj potreba neustále kontrolovať a napravovať druhých, t.j. sklon k manipulácii inými ľuďmi.

V malých miestnostiach, ktoré existujú dlhšiu dobu ľudí, čo do nich pravidelne chodievajú spájajú spoločné záujmy, ciele a postoje a časom sa spoznávajú aj osobne na rôznych spoločných akciách. Tu môže postupne dôjsť k vytvoreniu skupiny, v ktorej je uskutočniteľná aj skutočná komunikácia. To je posledná a najvyššia fáza komunikácie, ktorá človeku umožňuje riešiť jeho ozajstné problémy, otvoriť sa a byť samým sebou bez strachu, že ostatní zneužijú jeho slabiny a spôsobia mu bolesť. Táto obava je príčinou, prečo radšej predstierame , že nijaké slabé miesta nemáme. Odvaha priznať si vlastnú nedokonalosť je podmienkou a zároveň dôkazom skutočnej komunikácie.

Naivita a predčasné pokusy o ,,skutočné rozhovory“na chate však iba uľahčujú sebarealizáciu rôznym chatovým psychickým teroristom, ktorí sa vyžívajú v šírení klebiet, v zákernom šuškaní, tajuplných narážkach, zlomyseľnom osočovaní a očierňovaní a snažia sa o cieľavedomý „odstrel“vytipovaných ,,obetí“, ktoré ich z rôznych dôvodov dráždia, alebo ktorým závidia a žiarlia na ne. Príčiny psychického teroru na chate sa priveľmi nelíšia od tých v reálnom živote a aj jeho nositelia sa podobajú na tých ,,živých“. Iné - a značne vylepšené - sú len podmienky tohto teroru.


Niekoľko záverov

  • Brať s rezervou čo píšu ľudia na chate

  • Nezverejňovať žiadne osobné informácie o sebe, chrániť si súkromie

  • Pred osobným stretnutím mať o osobe, s ktorou sa chceme stretnúť dostatok informácií z viacerých zdrojov

  • Nereagovať na urážky a posmech

  • Neuprednostňovať virtuálnu komunikáciu pred komunikáciou tvárou v tvár




Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se