« Úvod | BALADA O DREVE »

Cti otca svojho...

Vypočula som si veľa príbehov ľudí, ktorí žili s alkoholikmi, či už ako ich deti, alebo partneri. Všetky sa na seba podobajú, aj keď tých typov alkoholizmu je viac. A ešte i každý človek je iný. Aj v rámci jedného typu sa ľudia individuálne odlišujú. Asi nejestvuje návod na správny postup, ako sa zachovať. Partner alkoholika vždy stojí pred morálnou dilemou : ak ho nechám tak, padne celkom na dno a je pravdepodobné, že sa už nikdy nespamätá. Môže ho to v konečnom dôsledku zabiť, takže rozchod vlastne urýchli jeho koniec a pomôže mu do hrobu. Človek žijúci - ba nie, živoriaci - s alkoholikom to ozaj nemá ľahké. Má len dve možnosti : ponechať pijana vlastnému osudu, alebo sa ním nechať vliecť po tej strastiplnej ceste ďalej.

Poznala som rodinu s piatimi deťmi, kde otec pijan relatívne ,,normálne" existoval až do svojej smrti tak, že si ulieval peniažky na pijatiku a fľašky si potom doma skrýval na rôznych možných aj nemožných miestach, napríklad aj do vysavača. Do krčmy nechodil, pretože manželka nepracovala, držala kasu, kontrolovala ho a trestala. Asi si sem - tam obstaral tajne nejakú fušku bez jej vedomia, aby mal za čo tajne popíjať. Ani nevzbudzoval verejné pohoršenie. Bol to tichý , uzavretý a mierumilovný človek, na rozdiel od jeho ženy. Navonok sa to javilo tak, že pri takej bláznivej, zlostnej a ešte aj neveľmi gustióznej babe by sa na alkohol musel dať každý. Ale tie deti boli na matku naviazané a spoliehali sa vo všetkom len na ňu, a hoci sa nedá povedať, že by ho nemali rady, alebo že by k nemu nemali vôbec žiadnu úctu, jediná skutočná autorita a útočisko bola pre ne matka. S ním nepočítali, bol v tej rodinnej hierarchii niekde na spodnej priečke.

Nejako ich to predsa len poznačilo, dvaja mali vážne problémy s alkoholom tiež. Jeden z nich sa z nich nedostal a je možné, že už ani nežije, alebo sa niekde potuluje s bezdomovcami. Schopný, nadaný, s vysokoškolským vzdelaním. Väčšina z tých detí mala počas dospievania komplexy, ktoré boli neprehliadnuteľné. Niektorí sa v noci pomočovali, jeden ešte aj ako takmer dospelý.Asi platí, že čo ťa nezabije, to ťa posilní, pretože okrem toho jedného to všetci nakoniec dobre prekonali. Ale za akú cenu...

Otec pijan, vedomý si svojej nemohúcnosti zabezpečiť ľuďom, za ktorých by mal byť zodpovedný lepší život než len prežívanie zo dňa na deň, trpí výčitkami svedomia pri pohľade na zostarnutú strápenú ženu a deti, ktoré nemajú dôstojné podmienky pre život a budúcnosť, pretože on je taký aký je. Majú otca, ktorý síce každý deň ide do práce a ťažko pracuje, ale potom sa zakaždým niekde v kútiku, plačúc od žiaľu nad tým čo robí iným aj sebe, spije do nemoty. A matka sa na to len mlčky pozerá a nešťastne vzdychá. Nikto z nich nie je schopný vystúpiť z toho bludného kruhu a urobiť tomu rázny koniec. Deti si odnášajú z domu otcovu melanchóliu a spomienky na detstvo prežité na okraji s pocitmi zahanbenia a neistoty pred ostatnými. To poznačí všetky ich ďalšie vzťahy, predurčí ich vlastnú budúcnosť. Áno, chudoba a neúspech, neschopnosť presadiť sa a nájsť cestu zo svojho bludného kruhu sú dedičné.

Deti dokážu rodiča, ktorý sa bezohľadne spíja pred ich očami, neberúc ohľad na nikoho a na nič, z celého srdca znenávidieť. Až tak, že si želajú jeho smrť. Až tak, že im fyzicky vadí jeho prítomnosť, aj keby bol momentálne triezvy a náhodou sa osprchoval. Keď má opilec ešte zvyšky zdravého rozumu a uvedomí si to v niektorom zo svojich svetlejších okamihov, asi sa mu to od vlastných detí , ktoré možno kedysi i miloval a ony sa k nemu chovali tiež s láskou, zdá kruté a nespravodlivé, ba obludné... Ale má aspoň dôvod, prečo sa opiť znovu. Vina je samozrejme na tom druhom rodičovi, ktorý ho ohovára a štve proti nemu. Vina je vždy na niekom inom! On tú svoju nedokáže uniesť. Čokoľvek kto povie alebo spraví, robí to so zámerom, aby mu ublížil, dal mu to ,,vyžrať", a on alebo ona zaujme obrannú pozíciu, očakávajúc útok z každej strany. Nenápadne sa rozvíjajúca paranoia a bludy postupne aj pôvodne celkom krotkého pijana zmenia na večne podráždeného, zlostného, agresívneho podnecovateľa drsných konfliktov, pri ktorých nakoniec schytá od vlastných detí ... a nie iba nadávky. Čím násilnejšie by chcel presadzovať svoju ,,otcovskú" autoritu, tým bude odpor väčší. Spory sa vyostrujú, stačí jeden jediný neopatrný pohyb ...

To všetko je schované pod pokrievkami domácich hrncov a vôbec sa o tom nehovorí, pretože to patrí k tomu najbolestnejšiemu, čo si len človek v živote môže skúsiť a priznať. Je lepšie to zamlčať aj sám pred sebou a radšej na to ani nemyslieť.

Deti sa však nehnevajú len na toho rodiča, ktorý pil a ničil im tým život. On nebol svojprávny a nemohol to zmeniť. Ich hnev sa nakoniec obráti voči tomu druhému, ktorý to všetko dopustil a správal sa vlastne rovnako ako ten alkoholik - nedokázal s tým nič urobiť.





Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se