« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

POZOR, FATAMORGÁNA ! ( Poznámky ku Kurzu sebaobrany na chate)

http://www.youtube.com/watch?v=EbGfwzMZAEM&feature=related#

Táto úvaha sa mi nebude písať ľahko, pretože jej predchádzali pohnuté udalosti, ktoré ma cez človeka, ktorého sa týkali, aj osobne dosť hlboko zasiahli. Rozhodla som sa pre ňu, pretože odhliadnuc od konkrétneho prípadu, ktorý ma k nej nakoniec pohol, v poslednom čase som narazila na chate na podobný problém niekoľkokrát, takže si myslím, že sa nejedná o nič ojedinelé. Je to problém vnútornej citovej odolnosti voči fenoménu ,,chat". Tentoraz nechám bokom odborné rozbory a nebudem sa ich držať. Napíšem len, ako to ja cítim. A pravdepodobne sa to bude týkať nielen vzťahov nadväzovaných na chate, ale vôbec všetkých virtuálnych vzťahov, i tých zoznamkových, e-mailových, ktoré majú iste aj ďalšie, svoje vlastné úskalia. Ale do tých som až tak neprenikla, a neviem, o čo môžu zraňovať menej alebo viac.

Každý sme nejaká osobnosť a naše vlastnosti sú za určitých okolností výhodou a za iných nevýhodou pre nás, alebo pre tých, ktorých spolu s nami tie okolnosti zastihli. Stane sa napríklad, že sa ocitneme v nejakej vážnej, existenčne ohrozujúcej situácii, a naraz zistíme, že ľudia, o ktorých sme sa domnievali, že by sme sa na nich, na ich schopnosti, charakter a priateľské city, mohli vždy spoľahnúť, sú v nej bezradní ako my sami, alebo - ešte horšie - šokujú nás navyše svojou bezcitnosťou a bezohľadným egoizmom. A naopak, tí, ktorých sme nepokladali za dosť silných, nečakali sme od nich nijaké schopnosti ani náklonnosť, alebo sme si ich existenciu dovtedy ani poriadne nevšímali, naraz príjemne prekvapia rozhodnosťou, s akou sa vedia postaviť za hodnoty, na ktorých skutočne záleží - i keď na ne v bežnom kolobehu života v záujme bezstarostnej ,,pohody" radi pohodlne zabúdame. Tí prví sú možno príjemní a vtipní spoločníci, keď dohromady o nič nejde; zmôžu sa aj na nejakú žičlivosť, priateľské služby, očakávajúc recipročne rovnaké správanie, ale je to v podstate tak, ako to je s tým šťastím a dobrotou : keď je niekto mladý, zdravý a krásny a nič mu v tom šťastí neprekáža, nie je dôvod, aby sa mračil na svet a bol naň zlý . Úsmev, keď nič veľmi nebolí, nevyžaduje námahu. Aký je človek vnútorne silný, to sa ukáže až keď prejde mnohými skúškami, ktoré mu náš zložitý život skôr alebo neskôr prichystá. Asi je len málo šťastlivcov, ktorí si - kým žijú - nevyberú svoj diel zlého. Ním sa - bohužiaľ - obyčajne platí za krátke chvíľky šťastia. Len ten prídelový systém je u každého iný, a možno aj od neho závisí tá neskoršia odolnosť a vnútorná sila.

Jedna múdra pani nedávno napísala, že svet je pre slabých aj silných, a že slabí sa niekdy stávajú silnými a naopak. Človeku, ktorý sa zdal silným a sebavedomým, pretože sa tak aj cítil, kým neprišiel čas si to naozaj naostro preskúšať, sa môže naraz zrútiť jeho sebaobraz v dôsledku jedinej nečakanej prekážky, ktorú - nezvyknutý na to, že by sa mu nejaké stavali do cesty, alebo sa samy od seba nerozostupovali - neprekročí. Svojím spôsobom sú asi porážky a pády, ktoré máme za sebou, výhodou pre budúcnosť. Človek sa musí naučiť ich prijímať a postupne sa zmierovať sám so sebou a so svojimi nedostatkami. Brať to tak, že zajtra nemusí už byť tým, kým bol včera - že sa môže pokúsiť prekonaťsám seba. Nevláčiťsebou donekonečna svoje staré chyby, zahanbenie, výčitky, pochybnosti. Aj tak by ich spravidla sám neuniesol a na niekoho by ten náklad hodil.

Chat je len pre tých, ktorí sa cítia byť silnými a sebavedomými, alebo ktorí sú takými práve na chate, lebo ho ( už ) berú tak, že dohromady o nič nejde. Je naopak veľmi nebezpečný pre takých, ktorí majú problémy so sebaprijatím a sebavedomím aj v reálnom živote, ocitli sa práve v nejakej životnej kríze, cítia sa citovo vyprahlí a opustení. Možno si to sami v sebe vo chvíli, keď tam vstupujú, správne nepomenujú, ale práve pocity samoty a citovej neuspokojenosti môžu byť tým skrytým motívom, ktorý ich dostane na chat. Hovoria si, že od toho nič nečakajú - je bolestné priznať si, že by boli takí ,,zúfalci" a nedokázali si zariadiť život k svojej spokojnosti tam vonku - ale podvedome predsa len očakávajú nejaký zázrak : veď možno aj motyka vystrelí ... Hoci sa na to, že sa to stane na chate, hneď neupínajú, stačí skutočne len málo - stačí uvidieť pred sebou uprostred tej púšte fatamorgánu, a oni sa za ňou bezhlavo pustia hnaní smädom a túžbou po živote. Čiže vlastne strachom zo smrti. Z tej hroznej samoty uprostred ničoho, ktorá sa dá zažiť aj zaživa . Mnohých z času - na čas takýto strach prepadne a práve vtedy sú najzraniteľnejší. Mali by to vedieť dopredu a počítať s tým, že zmysly budú chcieť milosrdne klamať, aby uchlácholili, a to čo uvidia pred sebou nebude žiadna nádherná oáza, len jej zdanie. A že to sklamanie, keď sa bezhlavo rozbehnú k nej a vyčerpajú tým zbytok svojich síl, môže mať pre nich osudné a aj nezvratné následky.

Vzťahy nadviazané na chate pod vplyvom citovej vyprahnutosti ľudí môžu nielenže priviesť k takému konaniu, ktorým ublížia sebe aj iným, ale riskujú aj to, že ich to nejakým spôsobom vychýli úplne nesprávnym smerom a to spamätávane sa začne príliš neskoro, aby ešte mohli nájsť cestu späť. Krátky krásny sen na chate skončí nočnou morou v realite. A keď aj následky takto vzniknutých citov nepresiahnu ( našťastie ) hmatateľne do skutočného života, duševné zranenia po sklamaní s tými, ktorí sa zdali byť blízki, bolia rovnako Intenzita bolesti závisí od toho, ako silne sa človek dokáže upnúť na toho iného človeka. Niekedy sa tá virtuálna láska alebo priateľstvo zdá byť oveľa dokonalejšie a silnejšie, ako ktorékoľvek, ktoré človek pozná zo skutočnosti, pretože je doň vložená tá naša ideálna a skutočnosť si idealizujúca predstava.

Nestratiť nadhľad a schopnosť kriticky myslieť a počítať so všetkými nástrahami, do ktorých môže človek mimovoľne padnúť vo virtuálnej realite, je nutným predpokladom na to, aby ho chatovanie nemohlo vážne ohroziť. Musí počítať s tým, že tam na druhej strane sú iba obyčajní ľudia - nie rozprávkové bytosti z Tisíc a jednej noci. A nájsť tam ozajstnú lásku a priateľstvo je rovnako ťažké ako v skutočnom živote.


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se