« Úvod | TAKÁ NOVEMBROVÁ »

ŽIVOT PO ŽIVOTE



Všetci čo sa rozpomínajú na ,,život po živote“, alebo takmer všetci, boli vo všetkých alebo takmer vo všetkých tých životoch, ktoré sa im vybavujú v pamäti, niekým významným alebo aspoň nejakým spôsobom výnimočným. Väčšinou pozitívnymi deviantami, ako sú napríklad upálené čarodejnice, kacíri alebo nespravodlivo odsúdení odporcovia nejakého nehumánneho režimu. Zdá sa, že spomienkový optimizmus funguje aj po smrti a človek ľahko a rád zabúda na svoje pozemské hriechy. Aj duchovia väčšinou rinčia reťazami v strašidelných domoch dovtedy, kým sa nenájde vinník, ktorý spôsobil, že ich duša ostala pripútaná k tomuto svetu a nemohla nájsť zaslúžený pokoj.

Môj starý otec bol veľmi introvertný človek. Tradovala sa historka, o pravidelných návštevách brata jeho otca, ktorý pri príchode pozdravil ,,dobrý večer“ a pri odchode o niekoľko hodín ,,dobrú noc“, a to bol celý rozhovor. So starým otcom to bolo podobné, takže by som jej aj celkom verila. Mal však vzácne aj chvíľky, keď trochu pootvoril dvierka a vyšlo z neho pár súvislých viet, svedčiacich napodiv o zmysle pre humor a schopnosti sebairónie. Po prvej svetovej vojne k nám zavítali maďarskí revolucionári a starý otec, ktorý mal rád maďarský halgató s cigánskymi husličkami pri uchu, i keď hrdý majiteľ luxusného zimníka podšitého kožušinou z dedičstva po rodinnom pekárstve, bol aj novopečený proletár – takže sa nadšene pridal na stranu maďarskej boľševickej revolúcie. Asi tak na tri dni. Mali tam niekde na výletnom mieste nad mestom s krčmou v bývalej zemianskej kúrii tí vojaci Maďarskej republiky RAD jedno – dve delá, a starý otec sa teda nakrátko stal delostrelcom – dobrovoľníkom s červenou páskou na rukáve. Dovtedy, kým sa nezačalo stieľať. V tej chvíli jeho revolučná nálada opadla, pásku zahodil a pokojne sa vrátil domov. Vojenčine sa nejako vyhol. Akurát by bol mal narukovať, keď končila prvá svetová vojna. Zo svojich hrdinských zážitkov mi ešte rozprával ten, keď sa postavil na čelo štrajku robotníkov na židovskej píle, kde bol predákom. Presvedčili ho tí dvaja miestni komunisti, čo tam v čase krízy, keď sa z našej doliny stala jedna z tých hladových a takmer každý bol bez práce, našli robotu. Štrajk skončil tak, že došiel majiteľ a chlapi povedali, že iniciátorom ich boja proti vykorisťovaniu bol starý otec, ktorý ich naň, i keď sa bránili, nahovoril. Oni, naopak, starého otca od štrajku odhovárali – vraveli mu, že môžu byť radi, že majú nejaké zamestnanie v týchto ťažkých časoch. Kapitalista len krútil hlavou, a opakoval, ako mu je ľúto, že práve starý otec, ktorého pokladá za slušného človeka, šiel takto proti nemu. Bez toho, aby sa najprv porozprávali o tom, čo sa robotníkom nepáči. Bolo sa treba v konkurencii a v zlých podmienkach na podnikanie veľmi obracať, aby nemeškali dodávky a firma neprišla o zákazky. Tým sa pre starého otca skončila jeho revolučná éra. A bol úspešný v konkurze - alebo ako sa to vtedy volalo - na mestského policajta. Po potlačení povstania na policajnej strážnici za zimných nocí odvážne drvil karty s partizánmi. Tí zakaždým, po avíze od ,,rozviedky“, i keď pravdepodobne mali trochu problém s rovnováhou, stihli zmiznúť poza humná, kým sa do dvora ,,Mestského domu“ dovalili Nemci. Keď pri ústupe potom brali chlapov, stará mama starého otca ustlala do postele a obe dcéry na ňom ležali, kým po zuby ozbrojení vojaci vystresovaní pred blížiacim sa II. ukrajinským frontom a Rumunskou armádou prehľadávali dom. 

Takto nejako asi väčšina Slovákov prežila tých tisíc rokov neustálych mocenských zápasov a zvratov v krajinke, ktorú obývali, chrániac si holý život. Sem – tam v slovenských horách operovali aj nejakí jánošíci, takže pár jedincov si môže v hypnotickom stave spomínať ako odvisli na šibenici volajúc odvážne na svojich katov : ,, Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte !“, ale barónov a grófov sme nemali, a tí, čo si spomínajú na vysoké spoločenské postavenie v predošlých životoch vlastne pôvodom nie sú vôbec Slováci. Zaujímalo by ma, aké čudné úmysly má s nimi Osud, keď ich v tomto živote umiestnil práve sem, do takého nevýznamného kúta sveta. V Amerike sa môže stať prezidentom aj čistič topánok, ale tu u nás platí teória kolobehu elít, podľa ktorej nemôžeš byť komunistický funkcionár, keď si nemal v rodine svojho gardistu a bez historických skúseností komunistických papalášov nedokážeš pochopiť a zúročiť výdobytky demokracie. Ale ktože by si chcel spomenúť v hypnotickom spánku na gardistickú uniformu alebo na minulosť nomenklatúrneho kádra?! To už je lepšia tá maďarská grófka ... napr. Báthoryčka. Aj keď roduvernému Slotovi by sa to iste nepáčilo. Ozaj, ktovie čím bol v minulých životoch on. Maďarský prízvuk má. Možno bol nejakým palatínom. Aj veľkopanské spôsoby mu ostali. Rád poľovačky, a na poddaných sa môže zvysoka vy....

My ostatní prečkáme ťažké časy ustlaní v tej posteli. Nezhypnotizovaní . 

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se