« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

Len také bla bla bla

21

Kým čakám na kolegyňu, s ktorou o chvíľu pôjdem do mučiarne ( tj. posilovne a podľa jazykovedcov správne ,, posilňovne" ) trochu sa posťažujem. Neznášam práce, pri ktorých je potrebné akékoľvek papierovanie, pretože ja už vzápätí tie papiere založím a postrácam a nechám ich, aby sa kopili na stole a pod stolom, a keď sú už veľmi nakopené, obyčajne sa zrútia a potom mám okolo seba papierové ruiny, možno v nich žijú aj myši alebo iná háveď, určite by sa tam našiel starý plastový pohárik od jogurtu a všetky tie perá, ktoré som stratila, a nielen moje, lebo podvedome schytím a odnesiem aj také, čo mi na chvíľku požičajú, keď ja svoje práve neviem nájsť - ak mi ho hneď po použití nevydriapu z ruky. Som z tých papierov už na nervy, a tak, keď som mala dnes dopoludnia okienko, také väčšie, skoro okno, namiesto toho, aby som sa pustila do likvidácie tej divokej skládky odpadu, ako nazývam rôznu dokumentáciu, evidenciu a iné lajstre okolo mňa, šla som do lesa. Vy, čo nikdy nečítate môj blog, počujete, resp. čítate dobre: áno, do lesa! Vrátila som sa mokrá skoro po kolená a s jablkami, čo som si nazbierala v opustenmej záhrade pod kopcom spod starých jabloní. Už skoro plánok. Les voňaaaaaaal..... presne tak ako si ho pamätám. Stretla som bezdomovkyňu, asi býva niekde v nejakej chatke alebo opustenom záhradnom domčeku. Bolo jej blbé, že ma stretáva na lesnom závoze, kráčala hore s igelitkami plnými zrejme kontajnerovej koristi. Míňajúc ma, poťažkala si na osud, ktorý ju vyhnal spod rodičovskej strechy... Hm, mala toľko rokov čo ja, alebo možno o nejakých desať menej, ale bude to alkoholička alebo niečo podobné, možno trochu šiši...Vyzerala dosť zošlo. Nečudo, v tomto svete. Bolo jej trápne, že stretáva - v tom stave v ktorom sa nachádza - takto zoči - voči iného človeka tam, kde už dúfala, že nebude nikomu na očiach. Videla som jej do hlavy. Ešte si zachovala štipku ľudskej dôstojnosti, bolo to zrejmé aj podľa toho , do čoho sa ohákla : vybrala si čižmy na vysokých podpätkoch. Do toho terénu zase nie až tak vhodný výber. Ľudia dnes vyhadzujú aj dobré veci - bolo vidieť, že sa snažila zladiť z toho čo kontajner dal. Neviem, či by som chcela byť až tak slobodná ako ona. Ale tiež som v tom lese nikoho nechcela stretnúť. A bolo mi nepríjemne , keď som tam na jedného narazila - možno na hubára, čosi tam potom zbieral zohnutý pod kopcom. Tiež mávam úzkostné pocity z ľudí. Viem, ako sa cítila tá bezdomovkyňa, keď som sa vynorila na lesnom závoze. Je to pocit podobný tomu, ako keď niekto zalezie do cudzej stodoly v nádeji, že ho tam nik neprekvapí, kým okolo všetko prehrmí a on sa bude môcť vydať na cestu.... Treba to tu nejako prečkať. A celkom bez strechy nad hlavou sa nedá. Aj ten pes má kde bývať, povedala ... Veď aj ona má. V opustenom domci uprostred záhrady obklopenej lesom. .....................
( Je tu kolegyňa, ide sa do pivnice.)



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se