« Úvod | A DOTRETICE... »

KUKLUXKLAN A VAJDOVA REZIGNÁCIA

Mali sme ,,fajčiarsku prestávku“. Niektorí sa presťahovali k stolu na dvore krčmy. A po prestávke tam už ostali. Oslavovali sa tam narodeniny, prišla mi vysvetliť jedna z veseliacich sa. Patrilo sa pozvať príbuzných a priateľov. Časť z oslavujúcich mala byť na ,,aktivačných prácach“ na fare, ktoré majú hlavne obnovovať pracovné návyky. Miestneho farára poznám, tykáme si. Ani ja, ani on nie sme autoritatívne typy. Ak je skupina neuvedomelá, o chvíľu prevezme vedenie a sme v háji. V ten deň sa to podarilo obom našim skupinám. Okrem tých ,,uvedomelejších“, hŕstky mladých chalanov zo susednej obce, sa po prestávke dovnútra vrátilo už len pár jednotlivcov z obyvateľov miestnej osady. Tí mladí chlapci sú disciplinovaní a rešpektujú ma sami od seba. ( A myslím si, že práve pre nich má tento motivačný kurz význam.)


Na ďalší deň sa oslávenkyňa prišla ospravedlniť, že mi narušila program. Účastníci už mali voľno, čakala som až po mňa príde kolegyňa. Niektorí ostali ; pokračovali sme v započatých debatách. Pristavovali sa aj ich známi, idúci smerom do osady. Dvere na ulicu boli dokorán, bol krásny, slnečný jesenný deň. Pri budove obecného úradu vo vzdialenosti niekoľkých metrov stálo pár bielych a sledovalo nás z opodiaľ, keď sme medzi rečou vyšli na cigaretu.



Včerajšia oslávenkyňa mi kládla tie isté otázky, ako väčšina účastníkov našich sedení. Týkajú sa vzťahu väčšinovej spoločnosti a ich etnickej menšiny. Vysvetľujem dôvody postojov ,,bielych "- a možno by sa tí bieli divili, ako sebakriticky sa Cigáni vedia zhodnotiť. Chápu príčiny odmietania, s ktorým sa stretávajú. Mrzí ich, že ich všetkých gádžovia ,,hádžu do jedného vreca“. Porovnávajú sa s bielymi, o ktorých vedia, že žijú a správajú sa prinajmenšom ako tí ,,najhorší“ z osady, ale už to, že sú ,,bieli“, im dáva pocit nadradenosti. Keď sme hľadali dobré a zlé vlastnosti, ktoré charakterizujú Cigánov, oni sami našli prevažne len tie zlé. Až asi na jednu výnimku, väčšina z nich vinu za svoju situáciu pripisovala hlavne sebe. Nakoniec som musela tie ich dobré vlastnosti, tak ako ich ja vidím, nájsť sama.

Tie neformálne rozhovory nielen s účastníkmi , ale aj s tými ,,okoloidúcimi“ mi pripadajú zaujímavejšie ako samotný program kurzu. Minule sa pristavil aj bývalý vajda, ktorý asi pred mesiacom-dvoma zložil ,,funkciu“, lebo si nevedel rady s ,,prišelcami“z hornej časti osady, ktorí nič nerešpektujú. Má plné zuby konfliktov s nimi a chce už mať pokoj. Patrí k starousadlíckej menšine a zmeny k horšiemu ho veľmi mrzia. Ale nevidí za tejto situácie riešenie. Bývalý starosta, ktorý bol trestne stíhaný za spreneveru obecných peňazí a odvolaný, dával hlava - nehlava povolenia k trvalému pobytu Cigánom, ktorých inde deložovali alebo vyhnali, za úplatky. Bral vraj 5 - 10 – 15 000 korún za tie povolenia. Prišelci zaberali pozemky obyvateľov obce a načierno si na nich stavali chatrče a zemľanky. A priťahovali ďalších a ďalších. Starosta bol vo funkcii šestnásť rokov a šlo mu hlavne o voličské hlasy. Osada je vo voľbách veľká sila. V tých budúcich vraj väčšina bude voliť starostovho syna…

Aj žena, ktorá mi deň predtým svojou oslavou narodenín narušila disciplínu, patrí k tým, čo museli do tejto osady utiecť. Bývalého starostu chváli : nebyť jeho, jej rodina by snáď musela bývať niekde v lese, vraví mi. Vyhnali ich z jednej obce blízko nášho mesta. Nebol to prvý pogrom na Cigánov v histórii. Čosi podobné sa udialo už aj v 50. alebo 60. rokoch, ako viem z rozprávania, ale aj vtedy sa to ututlalo. Cigánom vtedy vypálili chalupy a bola to potom snáď jediná obec na okolí, v ktorej žiadnych nemali. V osemdesiatych rokoch tam bývali asi dve rodiny, v bytoch, ktoré patrili štátnym lesom. S domácimi sa znášali dobre, nerobili nijaké problémy a k nijakým otvoreným konfliktom alebo útokom zo strany miestnych ,,bielych“ nedochádzalo. Až raz v noci do obydlí tých cigánskych rodín vtrhlo devätnásť maskovaných mužov. Bolo to ako z amerických filmov o vyčínaní Kukluxklanu. Útočníci asi celú akciu naplánovali podľa nich…

,,Mala som osem rokov“, vraví žena. ,, Zobudila som sa uprostred noci a videla som postavy, ktoré vyzerali ako strašidlá. Mali zakryté tváre a na hlavách horiace sviečky. Kričali na nás, že nás pozabíjajú. Museli sme utiecť tak ako sme boli. Zapálili oheň a všetko porozbíjali. Plakali sme a bežali preč. Schovali sme sa v lese. Nevedeli sme, kam teraz máme ísť. Moji rodičia potom mali nahradiť škody, ktoré tí chlapi, čo nás vyhnali, narobili na domoch. Ani neviem, či mama za tie porozbíjané okná vtedy zaplatila…“

Žena si myslí, že medzi tými, čo ich napadli, nebol nikto z domácich. Tí chlapci či mladí muži museli byť asi odkiaľsi z odinakiaľ, domnieva sa. Domáci sa k nim nesprávali zle, podľa nej by toho nikto z nich nebol schopný. Veď sa dobre poznali a nikdy medzi nimi nedošlo k žiadnym vzájomným problémom.


Útočníci neboli nikdy potrestaní. Asi ich nevypátrali :-)).


                        




Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se