« Úvod | TAKÁ NOVEMBROVÁ »

KRYSY

Druhý deň vyplácania podpôr začal povážlivo. Čakalo nás už od siedmej ako každý deň len pár tých mladých, ,,odborníci na rómsku problematiku“ by povedali ,,integrovaných“ chalanov zo susednej obce, kde je situácia diametrálne odlišná, aspoň pokiaľ ide o cigánske rodiny žijúce medzi ostatnými, z ktorých tí chlapci pochádzajú. Sú celkom iní, a to vo veľkej miere aj vďaka mladému a schopnému starostovi, ktorého všetci uznávajú, pretože za to obdobie, čo je vo funkcii, je za ním vidieť kus práce.

Len pozvoľna sa trúsili domáci. Ženy prišli aj s malými deťmi. Mala som ich asi poslať hneď domov, lebo ako som zistila, deti si priniesli hlavne preto, aby ich mohli využívať ako zámienku na flákanie sa po ulici pred krčmou, kde bolo po celý čas rušno, keďže sa čakalo na druhú várku podpôr. Predpokladali tiež, že nevydržím s nervami v tom hluku, čo deti narobia - a predpokladali správne: aj sama som ich s nimi poslala nakoniec von. Narobili dosť veľký neporiadok – porozhadzované farbičky, chrumky, povylievaná malinovka, čalúnenie na stoličkách špinavé od detských topánok. Z krčmy sa musela požičať metla a poupratovať. Euforická nálada po prvom dni podpôr, na ktoré čakali Cigáni túžobne celý mesiac, zlomila aj jedného z najrozumnejších a najspoľahlivejších účastníkov – potomka miestnych kováčov, ktorý sa počas predchádzajúcich dní díval so mnou na náprotivú stranu ulice na pijúcich osadníkov a veľmi presvedčivo sa dištancoval od takého správania. Jožko, ten neprišiel vôbec; jeho žena ho prišla ospravedlniť, že je po včerajšku úplne namol. Niektorí sa dostavili o pol hodiny i o hodinu neskôr s rôznymi výhovorkami, prečo dnes nemôžu zase zostať : tu ma bolí, tam ma pichá, treba pomôcť s drevom, žena sa necíti dobre, musím si ísť do mesta niečo vybaviť…Ráno na chvíľu prišla so mnou kolegyňa, a tá na nich narobila krik za nedisciplinovanosť a neporiadok, takže potom chvíľu sekali dobrotu. Ten rozdiel medzi nami si dobre všimli : nemám sa hnevať, ale som príliš mäkká, a oni to vybadali a zneužívajú to. Cigáni vraj potrebujú tvrdú ruku. A povedali mi to práve ženy, ktoré najviac vyrušovali – mužská časť sediaca naproti spolupracovala oveľa lepšie. Moja kolegyňa, tá, čo im tú tvrdú ruku už párkrát sporadicky predviedla, keď na nich použila argumenty, ktoré asi jediné na väčšinu platia – hrozbu, že prídu o peniaze – sa im páčila oveľa viac.

Cez prestávku som ako obyčajne vyšla vonku na ulicu a pozorovala dianie pred krčmou. Zgrupovali sa tam skupinky, čakajúce až na nich príde rad. Tí čo dostali peniaze dnes v krčme nesedeli, rýchlo sa rozpŕchli na všetky strany. Pred krčmou okolo kozuba postávala len skupinka pracovníkov zaradených na ,,aktivačné“ – ich ,,vedúca“ trhala na kusy akési kartóny a hádzala ich do dymiaceho ohňa, ostatní sa len prizerali.

,,Aha, úžerníci!“, ukázali ,,naši“ Cigáni na staršiu zelenú škodovku. , zaparkovanú pri plote pár metrov od okien miestnej zastupujúcej starostky.

Vraj sú z nášho mesta, ale ich tváre mi nič nehovorili. Aj u nás je veľa prisťahovalcov z rôznych kútov východného a stredného Slovenska; tiež sme mali primátora ochotného dávať im povolenia na trvalý pobyt a prideľovať im obecné byty. A takisto bol vo funkcii niekoľko volebných období. Je ich tam teraz okolo troch tisíc. Niektorí z chlapcov – neviem odkiaľ má to číslo –tvrdil, že štyri tisícky.

Jednu úžerníčku od nás som spoznala. Poznám ju z videnia. Nepatrí k tým ,,noblesnejším“ Cigánom, vyzerá úplne obyčajne, nikdy by som ju nespájala s úžerníctvom. Tá asi prišla autobusom. Ak si od úžerníka Cigáni požičajú päťstovku, zaplatia pri podpore sedemsto - ak si požičajú tisícku, tisícštyristo. Obyčajne neostanú pri päťstovke. Takže keď po dlhom čakaní konečne obdržia svoju mesačnú sociálnu dávku, snažia sa niekedy čo najrýchlejšie zmiznúť. Ak chcú riskovať, že keď sa najbližšie pôjdu podpísať na ÚP, úžerníci si ich chytia a poriadne zmlátia. Keď nechcú, aby mal niekto z rodiny problémy, radšej peniaze vrátia aj s úrokom. Aby si vzápätí zase požičali.

Asi som vážne včerajšia, ale nechápem, prečo policajti počas tých niekoľkých dní neprídu na tie miesta, kde sa vyplácajú podpory. Starostka má na úžerníkov výhľad rovno z okna, mohla by tých policajtov aj zavolať. Určite všetci zainteresovaní dobre poznajú ich totožnosť a pri troche snahy by tejto ,,zárobkovej činnosti“ mohli zabrániť. Aspoň čiastočne ju eliminovať. Nevydržala som to, a keď som šla zahodiť ohorok z cigarety do kontajnera na druhej strane cesty,  podišla som k úžerníčke v červenej mikine a povedala som jej aspoň od pľúc, čo si myslím o tom, že sa neštíti okrádať vlastných ľudí. Viem, že to nie je nič platné – že to bolo len také donkichotstvo – ale títo ľudia sú mi fakt odporní. Krysy.

Na záver mali účastníci pouvažovať, ako by pred tými úradníkmi z Bratislavy, ktorí o nich nič nevedia, formulovali svoje najväčšie a najnaliehavejšie problémy – a čo si myslia, na čo by v prvom rade mali ísť peniaze z projektu financovaného EU, ak by pre ich osadu mal byť nejaký schválený. Chcela som, aby mi zrozumiteľne vysvetlili, čo podľa nich ľudia v osade predovšetkým potrebujú, aby sa tam situácia konečne začala trochu zlepšovať. Nakoniec to bola najlepšia časť dnešného programu. Asi som tú vysokopostavenú osobu hrala presvedčivo. Veľmi sa snažili. Oni vedia veľmi dobre, kde sú chyby, chápu, aké opatrenia by mohli mať nejaký význam – a ktoré by boli úplne zbytočné a neúčinné. Problém je pre nich premeniť názor na vyslovenú mienku. Ale nakoniec sme sa zhodli. Vieme, kde sú príčiny ich ťažkej situácie a vieme aj, ako by sa dala pomaly, krok za krokom, riešiť. Ale to sa musí najprv chcieť.



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se