« Úvod | BALADA O DREVE »

LEPŠÍ ŽIVOT

Patrila k najstarším účastníkom kurzu. Bývala roky v neďalekom meste. Vychovávala deti, muž bol zamestnaný a niekoľko rokov sezónne pracovala aj ona, sadila stromčeky. Keď zanikol štátny podnik Pozemné stavby a ,,transformácia „ dorazila aj do Štátnych lesov, ostali obaja bez práce. Platiť byt v meste nevládali. Odsťahovali sa do osady v susednej obci. Tam si postavili dreveničku. Tak ako všetci prisťahovalci, na cudzom pozemku. Udržať čistotu a poriadok v drevenici, kde pôvodne nebola zavedená voda, vôbec nebolo jednoduché. Nemala rada neporiadok a špinu. Voda pre osadu bola spoločná, kým deti nezničili pumpu ; potom vtedajší starosta dovolil Cigánom, aby si potiahli rúrky do dreveníc a chatrčí. V drevenici bývali štyria – ona s mužom a dvaja synovia. Jeden, ten zdravý, sa oženil a má už dve deti, tretie je na ceste. Medzitým im majitelia pozemku chceli dať zbúrať načierno postavený zrub. Celé noci preplakala - od strachu, že nebudú mať strechu nad hlavou, nemohla ani spávať. Muž bol ešte na podpore, ale odkúpili pozemok a vzali si pôžičku, aby si mohli zaobstarať materiál na stavbu domčeka. Postavili si ho sami – len na strechu si museli zohnať tesára, ktorému zaplatili za robotu. Dnes majú murovaný domček s kuchynkou a izbou na svojom vlastnom pozemku. Zariadili si ho novým nábytkom, kúpili čo treba do domácnosti, ale pre rozrastajúcu sa rodinu je tam už málo miesta. Mužovi medzičasom vznikol nárok na dôchodok, pôžičky pomaly splatili. Ešte aj z toho mála čo mali, dokázali ušetriť, nie však toľko, aby si mohli dovoliť nakúpiť ďalší materiál na prístavbu. Aby aj synova rodina mohla bývať vo vlastnom a žiť ako sa na ľudí patrí. Stavali by sami, pomoc pri murárskych prácach nepotrebujú. Len keby bolo z čoho stavať. Potrebovali by pôžičku, ale manžel je na dôchodku a ostatní na podpore, za takých podmienok im banka nepožičia.

Udržať poriadok tam, kde sa tlačí toľko ľudí na malom priestore, to si vyžaduje nekončiace úsilie. Ako vravia ostatní, ich domácnosť je najporiadnejšia v celej osade. A ona je najčistotnejšia Cigánka zo všetkých žien, čo tam žijú. Celé dni upratuje, varí, perie. Nikto z jej rodiny nechodí do krčmy. V deň podpôr som videla jej nákup na celý mesiac : nakúpi sa múka, cukor, cestoviny, zemiaky, olej, mäso, zelenina… odvezie sa na káričke do osady. Potom sa už priebežne kupuje len chlieb a nejaké maličkosti. Na cigánske placky, z ktorých sa deti najedia aj keď je najhoršie, stačí múka, voda a sóda bikarbóna, a dajú sa upiecť aj na rozpálenom kameni. V osade si ľudia chovajú prasatá, ovce, kozy, sliepky, niektorí i kravy, dopestujú si zeleninu a tak si vypomôžu, aby nehladovali. V dedine sa bieli malí roľníci už chovu domácich zvierat a obrábania pôdy vzdali, keď treba stavať alebo opraviť dom, volajú na to murárov a iných odborníkov. Cigáni si robia všetko sami. Rodina vypomôže. Dnes ja tebe, zajtra ty mne.

Bývalý starosta si založil na sprivatizovanom družstve farmu, chová kravy aj kone. Berie dotácie. Ale predsa len potrebuje niekoho ku statku, na lúku, na pole i do lesa. Keď bol ešte vo funkcii, posielal na svoje polia, k zvieratám a k zvážaniu dreva robiť Cigánov, ktorých platil ÚP. Boli zaradení na tzv. aktivačné práce, obec na nich dostala príspevky a oni makali na starostových poliach a v jeho stajniach. Ak niektorí niekedy odmietli, nahlásil ich pani V. na ÚP, a tá zariadila, že ich vyškrtli z evidencie. Báli sa mu povedať nie, i keď vedeli, že nerobia na obecnom, ale na jeho súkromnom majetku. Tak sa došlo na jeho kšefty s urbárnym drevom. Bez vedomia ostatných vyruboval les a predával drevo. Jeden miestny poľovník stretol Cigánov, ktorí tam rúbali a pýta sa ich, čo to tam stvárajú… A oni, že za nič nemôžu, starosta prikázal. Poľovník nelenil, zavolal policajtov… A tak začalo vyšetrovanie, pri ktorom vyšli najavo aj iné starostove kšefty s obecným majetkom. I s peniazmi určenými na výstavbu v cigánskej osade. Len keď sa stavala cesta, sami Cigáni videli ako to fungovalo : dve fúry na cigánsku osadu, a tri na starostov majetok. Nie je už starostom, bol aj v base, vo vyšetrovačke. Zaplatil kauciu a už je aj doma.

Jeho syn teraz kandiduje na jeho bývalé miesto a nešetrí sľubmi, čo všetko spraví pre Cigánov. Sľubuje robotu, nové domy, lepší život. Niektorí z tých, ktorým zaplatí v krčme pred voľbami mu i veria. Veď aj jeho otec robil Cigánom dobre. Nechal ich postaviť si chatrče za dedinou a dal im pečiatku, aby tam mohli ostať. Veď ho aj preto volali v dedine ,,Cigáň". Bieli ho už nechcú, lebo kradol z urbára. Ale okradnúť gádža zas pre Cigána nie je žiaden zločin. Veď gádžo má ...



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se